Tento článok je o Protekcionistickej strane v rokoch 1889-1909.
Protekcionistická strana bola austrálska politická strana, ktorá pôsobila od konca 19. storočia až do zlúčenia v roku 1909. Jej hlavnou hospodárskou politikou bol protekcionizmus: obhajovala zavedenie a udržanie ochranných clá, aby chránila rozvíjajúci sa domáci priemysel, podporila pracovné miesta a umožnila rozvoj výrobného sektora v Austrálii. Strana mala najsilnejšie zázemie vo Viktórii a vo vidieckych oblastiach Nového Južného Walesu, kde priemysel a agropodnikanie profitovali z ciel.
Protekcionisti zohrali významnú úlohu počas obdobia federácie (zjednotenia austrálskych kolónií v roku 1901). Medzi ich najvýznamnejších vodcov patrili sir Edmund Barton a Alfred Deakin, ktorí sa stali prvým a druhým premiérom Austrálie. Barton bol kľúčovou postavou pri príprave federálnej ústavy a prvom zostavení federálnej vlády; Deakin bol hlavným teoretikom politiky protekcionizmu a neskôr trojnásobným premiérom v ranom federálnom období.
Po vzniku federálnej vlády (1901) vytvorila Protekcionistická strana prvú federálnu vládu s podporou Labouristickej strany. V dôsledku tejto podpory sa do legislatívnej agendy dostali aj niektoré sociálne reformy a opatrenia vyžadované labouristami, ako legislatíva týkajúca sa pracovných sporov a arbitráže či základné sociálne dávky. Program labouristov bol však pre mnohých ochranárov príliš radikálny, čo viedlo k neustálym kompromisom a k častému zostavovaniu menšinových vlád. V priebehu rokov 1901–1909 sa vlády meniaci niekoľkokrát v dôsledku dohôd medzi stranami a menšinových koalícií.
Politická súťaž medzi protekcionistami, slobodotrhovcami (neskôr označovanými ako anti‑sociálisti) a labouristami sa v prvej dekáde 20. storočia stupňovala. Vo federálnych voľbách v roku 1906 sa podpora protekcionistov znížila; labouristi sa už presadili ako dôležitá parlamentná sila: ich prvá krátkodobá federálna vláda vznikla v roku 1904 pod vedením Christa Watsona (prvá vláda práce v austrálskych dejinách) a neskôr v rokoch 1908–1909 viedol labouristov Andrew Fisher, ktorý zostavil ďalšie labouristické vlády (vrátane úspešnej väčšinovej vlády po voľbách v roku 1910).
V tejto politickej klíme rástla snaha vytvoriť jednotný protisocialistický blok proti rastúcemu vplyvu Strany práce. Protisocialistická strana a jej predstavitelia, vrátane Josepha Cooka, rokovali s časťou protekcionistov o zlúčení. Liberálnejší ochranári ako Isaac Isaacs a H. B. Higgins sa proti zlúčeniu postavili a mnohí z nich radšej podporovali labouristov alebo zostali nezávislými. Otázka zlúčenia stranu hlboko rozdelila: väčšina členov vedená Deakinom súhlasila so zlúčením s protisocialistami a v roku 1909 vznikla Liberálna strana Spoločnosti národov (známa v dobovej praxi ako „Fúzia“ alebo formálne Commonwealth Liberal Party), zatiaľ čo liberálnejší ochranári zostali mimo fúzie a často podporovali labouristov v jednotlivých otázkach.
Fúzia v roku 1909 dočasne zjednotila protisocialistické sily a vytvorila protiváhu pre rastúce labouristické hnutie. Napriek tomu mala Protekcionistická strana ako samostatná organizácia koncom dekády svoju dobu za sebou – mnohé jej politické ciele a bývalí členovia sa začlenili do nového protisocialistického projektu. V nasledujúcich desaťročiach sa politický spektrum v Austrálii ďalej konsolidovalo a strany sa vyvíjali až k formám, ktoré poznáme v neskorších etapách 20. storočia.
Medzi najdôležitejšie legislatívne a inštitucionálne výsledky obdobia, v ktorom protekcionisti zohrávali významnú úlohu, patria zavedenie ciel ako nástroja hospodárskej politiky, prijatie federálnych zákonov o prisťahovalectve (s dôrazom na politiku „Bielej Austrálie“), vznik federálnych inštitúcií a prvé kroky v oblasti sociálnej legislatívy a arbitráže pracovných sporov. Niektoré rozhodnutia a zákony z tejto éry (napríklad zriadeniu súdov a systémov arbitráže a neskoršie rozhodnutia v oblasti stanovovania "základnej mzdy") mali dlhodobý vplyv na pracovné právo a sociálnu politiku v Austrálii.
Dedičstvo Protekcionistickej strany spočíva najmä v tom, že formovala rannú federálnu politiku, podporila hospodársku ochranu domáceho priemyslu a prispela k vzniku politických aliancií, ktoré neskôr viedli k preformovaniu ne‑labouristického spektra. V modernej histórii Austrálie sa názvy i zoskupenia menili, no otázky obchodnej politiky, ochrany domáceho priemyslu a vzťahu medzi kapitalom, prácou a štátom zostali dôležitou súčasťou politickej debaty.
V roku 2007 vznikla v Austrálii nová, významne menšia formácia s podobným názvom — austrálska ochranárska strana — ktorá však nemá priame spojenie so stranou z počiatku 20. storočia. Táto nová strana sa pokúša oživiť myšlienky protekcionizmu v súčasnom kontexte politickej scény.
