Friedrich Wilhelm Nikolaus Karl von Hohenzollern (Nový palác, Postupim, 18. októbra 1831 – Nový palác, Postupim, 15. júna 1888) bol jediným synom Wilhelma I. Vyrastal ako následník pruského trónu a dostal dôkladné vojenské aj humanitné vzdelanie typické pre pruskú aristokraciu 19. storočia.
Vojenská a politická kariéra
Počas svojej kariéry sa Friedrich osvedčil aj ako vojenský veliteľ a zúčastnil sa na významných konfliktoch, ktoré formovali Nemecko v 19. storočí. Ako korunný princ nad oblasťami pruského kráľovstva plnil reprezentačné i velenícke úlohy v časoch vojny i mieru. Bol známy ako rozvážny a vzdelaný predstaviteľ dynastie Hohenzollernovcov, ktorý mal v mnohých politických otázkach sklon k liberálnejším riešeniam než konzervatívne vedenie ríše.
Manželstvo a rodina
25. januára 1858 sa oženil s princeznou Viktóriou zo Spojeného kráľovstva, najstarším dieťaťom kráľovnej Viktórie a princa Alberta. Manželstvo malo veľký osobný aj politický význam: Viktória priniesla do pruskej dvorskej kultúry britské liberálno-konstitucionálne vplyvy a obaja manželia sa snažili presadzovať miernejšie a liberálnejšie reformy v rámci monarchie. Mali spolu sedem detí; ich najstarší syn Friedrich Wilhelm sa po ňom stal pruským kráľom a nemeckým cisárom (Wilhelm II).
Názory a zrážky s politikou
Friedrich mal reputáciu prívrženca ústavných práv a civilnej spoločnosti, čo ho často stávalo v protiklade s politikou kancelára Otta von Bismarcka, ktorý preferoval silný autoritársky štát a reálnu politiku ("Realpolitik"). Manželka Viktória jeho liberálny postoj posilňovala — ich spoločné úsilie o zmiernenie represívnych opatrení a väčšie občianske slobody však bolo obmedzené dlhoročnou dominanciou Bismarcka v pruskej a nemeckej politike.
Krátka vláda a choroba
Po otcovej smrti 9. marca 1888 sa Friedrich Wilhelm stal pruským kráľom a nemeckým cisárom ako Friedrich III. Jeho nástup na trón prišiel v čase, keď už vážne trpel rakovinou hrdla. V dôsledku choroby a zhoršujúceho sa zdravotného stavu mohol vládnuť len 99 dní — jeho krátka vláda často býva označovaná ako „99 dní“ a spolu s úmrtím starého cisára a následným nástupom jeho syna vytvárala rok 1888 známy ako Rok troch cisárov (Dreikaiserjahr). Kuchynské spory o odstránenie Bismarcka a o smerovanie ďalšej politiky tak zostali nedoriešené.
Úmrtie a pamiatka
Friedrich III. zomrel 15. júna 1888 v Novom paláci v Postupime na následky rakoviny hrdla. Počas jeho choroby a po smrti zohrala významnú rolu jeho manželka Viktória, ktorá sa snažila o zlepšenie jeho liečby a neskôr sa zaoberala jeho pamiatkou. Je pochovaný vedľa svojej manželky v mauzóleu Friedenskirche v parku Sanssouci v Postupime.
Odkaz
Friedrich III. zostáva v dejinách vnímaný ako symbol neuskutočnených reforiem — panovník, ktorý mal liberálne sklony a víziu pre konštitučný vývoj prusko-nemeckého štátu, no ktorého krátka vláda a vážna choroba znemožnili zásadnejší zlom v politike 19. storočia. Jeho život a krátky panovnícky úsek sú predmetom historickej debaty o možnostiach modernejších reforiem v nemeckom cisárstve toho obdobia.