Existuje aj asteroid s názvom 74 Galatea.

Galatea alebo Neptún VI je štvrtý najbližší mesiac k Neptúnu. Je pomenovaný po Galatei, jednej z Nereidiek z gréckej legendy.

Galatea bola objavená koncom júla 1989 na základe snímok, ktoré urobila sonda Voyager 2. Dostala označenie S/1989 N 4. Objav sa uvádza (IAUC 4824) 2. augusta 1989, ale v texte sa hovorí len o "10 snímkach zhotovených v priebehu 5 dní", čo udáva dátum objavu niekedy pred 28. júlom. Názov bol uvedený 16. septembra 1991.

Nie je to guľa a nevykazuje žiadne známky geologických zmien.

Objav a pomenovanie

Objav Galatey spracoval tím, ktorý analyzoval snímky z preletu Voyageru 2 pri Neptúne. Počiatočné pozorovania poskytli len základné informácie o jej polohe a tvare; podrobnejšie merania chýbajú, pretože od preletu nebola Galatea cielene skúmaná žiadnou ďalšou misiou. Oficiálne označenie S/1989 N 4 poukazuje na to, že ide o satelit (S) objavený v roku 1989 u Neptúna (N). Meno podľa gréckeho mýtu potvrdila Medzinárodná astronomická únia v roku 1991.

Orbita a dynamika

Galatea patrí medzi vnútorné, blízke mesiace Neptúna. Obieha blízko k planétiným prstencovým systémom, a preto jej gravitačné pôsobenie ovplyvňuje pohyb prstencového materiálu. Jej obežná dráha je stabilná a pravdepodobne je zablokovaná v synchrónnej rotácii (tzn. že rotuje rovnakou stranou k Neptúnu, ako pri väčšine malých vnútorných mesiacov).

Fyzické vlastnosti

  • Veľkosť a tvar: Galatea je malý, nerovnomerne tvarovaný mesiac — nie je guľovitý. Povrch je členitý a zrejme pestrejší krátermi a skalnatými formami.
  • Zloženie: Ako u väčšiny malých vonkajších telies pravdepodobne ide o kombináciu kameňa a ľadu, s tmavým povrchom s nízkou albedou.
  • Geológia: Na snímkach z Voyagera nie sú pozoruhodné známky geologickej činnosti alebo atmosféry; mesiac pôsobí geologicky mŕtvo.

Vplyv na prstence Neptúna

Galatea sa nachádza blízko vnútorných prstencov Neptúna a jej gravitačné interakcie sa považujú za dôležité pri udržiavaní a formovaní štruktúr prstencov, najmä pri potláčaní rozširovania prstencového materiálu. Vedecké štúdie naznačujú, že malé mesiace ako Galatea môžu fungovať ako čiastoční „strážcovia“ prstencov, ovplyvňujúc hustotu a rozloženie prachových a skalnatých častíc.

Prieskum a obmedzenia poznania

Väčšina toho, čo vieme o Galatee, pochádza z krátkeho preletu sondy Voyager 2 v roku 1989. Neexistujú žiadne podrobné vedené snímky alebo spektrometrické merania zblízka, takže mnohé fyzikálne parametre (presné rozmery, hmota, hustota, zložky povrchu) sú len odhadmi alebo vyplývajú z nepřiamych meraní. Budúce misie k Neptúnu by mohli tieto údaje výrazne spresniť.

Zhrnutie

Galatea je malý, tmavý a nerovnomerný mesiac Neptúna objavený na snímkach Voyagera 2 v roku 1989. Nemá geologickú činnosť ani atmosféru a jej existencia je dôležitá pri pochopení dynamiky vnútorných prstencov Neptúna. Mnohé oblasti týkajúce sa jej zloženia a vnútornej štruktúry zostávajú otvorené pre budúci výskum.