Abú Músá Džábir ibn Hajján
Abú Musa Džábir ibn Haján (arabsky: جابر بن حيان) (asi 721 - 815), známy aj pod latinizovaným menom Geber, bol perzský významný chemik, alchymista, lekárnik, filozof, astronóm/astrológ, lekár a fyzik. Všeobecne sa o ňom hovorí aj ako o "otcovi chémie". Ibn Hajjánovi sa pripisujú všeobecné zásluhy za zavedenie experimentálnej metódy do alchýmie a za vynález mnohých dôležitých postupov, ktoré sa dodnes používajú v modernej chémii, ako sú syntézy kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej, destilácia a kryštalizácia. Jeho pôvodné diela sú vysoko ezoterické a pravdepodobne zašifrované, hoci dnes nikto nevie, o aký kód ide. Navonok sa jeho alchymistická kariéra točila okolo prepracovanej chemickej numerológie založenej na spoluhláskach v arabských názvoch látok a koncepcie takwin, umelého vytvárania života v alchymistickom laboratóriu.
Geber, 721-815
Otázky a odpovede
Otázka: Kto je Džábir ibn Ḥaján?
Odpoveď: Džábir ibn Ḥayyān (arabsky: ַָּׁ ָה ֽםַה; latinsky: Geber) bol autorom veľkého množstva spisov v arabčine, ktoré súhrnne nazývame Džábirský korpus.
Otázka: Aké témy sú obsiahnuté v Džabíriánovom korpuse?
Odpoveď: Najdôležitejšie témy, ktorým sa tieto spisy venujú, sú alchýmia, kozmológia, numerológia, astrológia, medicína, mágia, mystika a filozofia.
Otázka: Čo Džábirove spisy poskytli po prvýkrát?
Odpoveď: Džábirove spisy po prvýkrát poskytli vysvetlenie, ako vyrobiť anorganickú látku (chlorid amónny) z organických látok (ako sú rastliny, krv a vlasy).
Otázka: Je pravdepodobné, že všetky diela pripisované Džábirovi napísala jedna osoba?
Odpoveď: Moderní učenci pochybujú, že všetky diela pripisované "Džábirovi" napísal jeden človek. Je pravdepodobnejšie, že išlo o pseudonym, ktorý používala skupina spisovateľov.
Otázka: Ako ovplyvnili preklady do latinčiny ranonovovekých chemikov, ako bol Robert Boyle?
Odpoveď: Preklady niektorých Džábirových arabských spisov do latinčiny (napríklad "Kniha milosrdenstva" a "Kniha sedemdesiatich") vznikli v stredoveku. V Európe v 13. storočí začal anonymný spisovateľ nazývaný pseudo-Geber vydávať nové spisy o alchýmii pod menom Geber. Ľudia ešte v 17. storočí čítali jeho dielo Summa perfectionis magisterii, ktoré malo vplyv na ranonovovekých chemikov, ako bol Robert Boyle (1627 - 1691).