Judaizmus: viera v jedného Boha, história, Abrahám a prikázania
Judaizmus: objavte vieru v jedného Boha, dejiny od Abraháma po diaspóru, význam 10 prikázaní a náboženské zvyky. Prečítajte si viac.
Židia vyznávajú monoteizmus — veria v jedného Boha, ktorý je stvoriteľom sveta a s ktorým môže človek nadväzovať osobný aj spoločenský vzťah. Tradične sa Božie meno v hebrejčine píše tetragrammatonom JHWH (často zapísané ako Jehova v prekladoch), ale toto meno je v židovskej praxi považované za veľmi posvätné a obyčajne sa nevyslovuje; pri čítaní sa namiesto neho hovorí Adonai („môj Pán“) alebo sa používa opisné označenie HaShem („To meno“). Základom židovskej viery je myšlienka zmluvy (brit) medzi Bohom a izraelským národom, vyjadrená najmä v Tóre (prvých päť kníh Hebrejskej Biblie).
Pôvod a história
Podľa tradície začali dejiny judaizmu s postavou Abrahámovi, ktorému Boh prisľúbil zmluvu a krajinu Kanaán. Historické korene judaizmu sa viažu k oblastiam Blízkeho východu; náboženské spoločenstvá izraelských kmeňov sa formovali po presune z Mezopotámii do Kanaánu a jeho okolia. Tradícia hovorí, že počas núdze (napríklad hladomoru) sa Abrahámovi potomkovia presťahovali do Egypta, kde sa postupne ocitli v otroctve.
Následne podľa biblickej rozpravy vystúpil Mojžiš a viedol Izraelitov z Egypta späť do Kanaánu — toto obdobie sa nazýva Exod (Odchod). Pri hore Sinaj dostali Izraeliti Tóru a medzi jej súčasťami aj Desatoro prikázaní. Počas ďalších storočí sa izraelská spoločnosť formovala, vzniklo kráľovstvo, neskôr Jeruzalem a chrám (Prvý chrám). Po jeho zničení prišli vyhnanstvá (napríklad babylonské) a postupné rozšírenie ľudu do iných krajín — to, čo sa označuje ako židovská diaspóra. Druhý chrám bol zničený Rimanmi v roku 70 n. l., čo výrazne ovplyvnilo rozptýlenie Židov po svete a formovanie rabínskeho judaizmu.
Viera, písma a učenie
Základným náboženským textom je Hebrejská Biblia (Tanach), ktorej najdôležitejšou časťou je Tóra (Piata kniha Mojžišova a predchádzajúce knihy). Rabínske učenie ďalej rozvíja Tóru v podobe Mišnách a Talmudu, ktoré obsahujú právne, etické a rituálne pravidlá. Tradične sa hovorí o 613 prikázaniach (mitzvot), z ktorých Desatoro (10 prikázaní) patrí medzi najznámejšie a najzákladnejšie.
Praktiky, sviatky a obyčaje
Medzi dôležité praktické prejavy náboženstva patria:
- dodržiavanie rituálnej stravy (kašrut, tzv. „kosher“),
- cirkulácia modlitieb a bohoslužieb v synagógach,
- životné obrady (napr. brit milah — obriezka pre chlapcov, bar/bat micva — prebratie náboženskej zodpovednosti),
- náboženské sviatky ako Pesach (Pravý deň oslavy vyslobodenia z Egypta), Rosh Hashanah (Nový rok), Jom Kippur (Deň zmierenia), Sukkot, Šavuot a Chanuka.
Jedným z centrálnych pravidiel je aj dodržiavanie šabatu (soboty), týždenného dňa odpočinku od piatkového súmraku do sobotného súmraku. Tradičné zákazy práce (melachot) zahŕňajú celý rad činností — medzi konzervatívnymi a reformnými skupinami existujú rozdiely v interpretácii; ortodoxní Židia napríklad zvyčajne nevedú motorové vozidlá počas šabatu a nerobia činnosti považované za „prácu“ podľa rabínskeho práva.
Dôležité postavy
Kľúčové postavy judaizmu sú Abrahám (zakladateľ zmluvy), Izák, Jákob a ich synovia, Mojžiš (prijímateľ Tóry a vodca Exodu), králi Dávid a Šalamún (spojení s Jeruzalemom) a mnohí proroci a rabíni, ktorí formovali náboženskú tradíciu.
Súčasné smery a židovská komunita dnes
V modernej dobe sa judaizmus rozdelil do niekoľkých hlavných smerov: ortodoxný (dôraz na zachovanie tradície a halachy), konzervatívny (Masorti – snaží sa spojiť tradíciu s modernými potrebami) a reformný (liberálnejší prístup k rituálom a zákonom). Existujú aj ďalšie stanovy a miestne tradície (sefaradské, aškenázske a pod.).
Počas dejín zohrávala dôležitú úlohu diaspóra — židovské komunity po celom svete prenášali vieru, zvyky i kultúru do nových krajín. Dnes je centrom náboženského, kultúrneho a politického života aj štát Izrael, zároveň sú významné veľké komunity v Severnej Amerike, Európe, Latinskej Amerike a inde.
Judaizmus je preto nielen náboženstvom, ale aj historickou, právnou a kultúrnou tradíciou s bohatým súborom textov, zvykov a etických princípov, ktoré ovplyvnili ďalšie náboženstvá a civilizácie.
Otázky a odpovede
Otázka: V čo veria Židia o Bohu?
Odpoveď: Židia veria len v jedného Boha a veria, že s ním môžu mať individuálny a osobný vzťah.
Otázka: Ako sa volá boh, v ktorého Židia veria?
Odpoveď: Meno boha, v ktorého Židia veria, je Boh, čo znamená "Meno" alebo "Môj pán".
Otázka: Kde vzniklo židovské náboženstvo?
Odpoveď: Židovské náboženstvo vzniklo v Mezopotámii a neskôr sa presunulo do Kanaánu, do blízkosti Blízkeho východu.
Otázka: Kedy sa začalo rozvíjať židovské náboženstvo?
Odpoveď: Židovské náboženstvo sa začalo postupne rozvíjať okolo roku 1800 pred Kristom.
Otázka: S kým sa Boh rozprával a čo mu povedal, aby urobil?
Odpoveď: Boh hovoril s Abrahámom a povedal mu, aby išiel so svojimi nasledovníkmi do Kanaánu, kde sa stali pastiermi oviec.
Otázka: Aké konkrétne pravidlá musia Židia dodržiavať podľa svojej Biblie?
Odpoveď: Židia musia dodržiavať špecifické pravidlá zo svojej Biblie, vrátane 10 prikázaní, a musia žiť v blízkosti svojej synagógy, pretože neveria v to, že by sa mali prepravovať počas šabatu.
Otázka: Čo je to židovská diaspóra?
Odpoveď: Židovská diaspóra je šírenie judaizmu po návrate Abraháma a jeho nasledovníkov do Kanaánu, keď sa Židia rozšírili do iných krajín a vzali si so sebou svoje náboženstvo.
Prehľadať