Halštatská kultúra je pomenovaná podľa mesta Hallstatt v Rakúsku, v ktorom sa našli prvé artefakty. V regióne Hallstatt boli dôležité bohaté soľné bane, ktoré výrazne prispeli k miestnemu hospodárstvu a postaveniu niektorých osád. Kultúra sa rozvíjala približne od roku 1200 pred n. l. až do približne roku 275 pred n. l., pričom prešla viacerými vývojovými fázami a postupným prechodom zo spoločnosti doby bronzovej k spoločnosti doby železnej.
Časové členenie a materiálna kultúra
Archeológovia rozlišujú viaceré obdobia halštattskej kultúry podľa drobných, ale typických zmien v strihových a ozdobných prvkoch, najmä v typu brošní. Brošne a iné kovové ozdoby sa menili pomerne rýchlo, čo umožňuje presné relativné datovanie nálezov. K ďalším dôležitým kategóriám materiálnej kultúry patria kovové zbrane a náradie (meče, oštepy), keramika, sklenené a bronzové nádoby, kovové a kostenné ornamenty a nálezy drevených alebo textilných predmetov v dobre zachovaných hroboch.
Rozšírenie a osídlenie
Halštattská kultúra pokrývala rozsiahle územie strednej Európy. Lokality hallštattskej kultúry sa našli na východe Francúzska, vo Švajčiarsku, na juhu Nemecka, v Rakúsku, v Slovinsku a Chorvátsku, v severozápadnom Maďarsku, na juhozápadnom Slovensku a na južnej Morave. Osady boli rôzneho typu: od opevnených vrcholových hradísk (hillfortov) cez rozľahlejšie sídliskové celky v údolí až po menšie vidiecke sídla. Dôležitú úlohu zohrávali strategicky položené miesta pri soľných prameňoch, železných rudách a obchodných trasách.
Spoločnosť, elity a pochovávanie
V tejto dobe sa sociálna štruktúra čoraz viac diferencovala a vytvárala sa formálna hierarchie. Vývoj k vrstvenej spoločnosti dokumentujú rozdiely v bohatstve a vybavení hrobov, kde niektoré hroby obsahujú veľmi cenné importované predmety, bohatú výbavu a prípadne predmety poukazujúce na mocenské postavenie zosnulého — príkladom sú rozsiahle tumuly a princípske hroby, napríklad nálezisko pri Magdalenenbergu. V hroboch sa nachádzali meče, vozíky, bronzové nádoby, sklenené fľaše či grécka keramika, ktoré svedčia o kontaktoch a prestíži.
V predchozom období (dobe bronzovej) dominovali väčšie, často sústredené osady; s nástupom doby železnej a transformáciou ekonomiky sa objavujú aj veľké vidiecke domy a panstvo, kde novovzniknutá vyššia trieda často prebývala v okázale zariadených sídlach na vidieku, čím demonštrovala svoje postavenie.
Hospodárstvo, technológie a obchod
Prechod z bronzu na železo, respektíve jeho širšia dostupnosť, zmenil existujúce obchodné cesty a hospodárske vzťahy. Železo sa stalo základným materiálom pre výrobu zbraní a náradia, čo umožnilo lokálnej výrobe emancipovať sa od dlhších bronzových sietí. Napriek tomu elite pokračovali v dovoze luxusného tovaru, najmä zo Stredomoria, ako boli grécke alebo etruské keramické nádoby, bronzové predmety a iné importy. Obchodné trasy spájali halštattské oblasti so Stredozemím i s oblastami Jadranského mora a Baltu (tzv. jantárová cesta).
Dôležitým ekonomickým zdrojom v niektorých oblastiach bolo ťažobníctvo — soľ (najmä v okolí Hallstattu), a ťažba kovových rúd — ktoré poskytovali materiál pre lokálnu výrobu a obchod. Remeselné dielne vyrábali kovové ozdoby, zbrane, nástroje a tiež jemnú keramiku a textílie pre miestne potreby aj výmenu.
Pohrebné praktiky a kultúrne kontakty
Pohrebný rítus sa v priebehu halštattského obdobia menil: v rôznych fázach sa striedali spopolňovanie a ašpirovanie iných foriem ukladania mŕtvych, postupne pribúdali aj hroby s komorovými pochovávaniami či sarkofágmi. V bohatších hroboch sa často nachádzajú importované predmety, čo dokladá intenzívne kultúrne a obchodné kontakty s južnejšími oblasťami Európy a Stredomorím.
Halštatská kultúra predstavuje dôležitú fázu stredoeurópskeho vývoja pred vznikajúcich keltských kultúr neskoršej doby železnej (la tène). Jej regionálne varianty, sociálna diferenciácia a široké obchodné kontakty urobili z tejto kultúry kľúčový prvok pre pochopenie transformácie európskych spoločností medzi 2. a 1. tisícročím pred n. l.
