História Vietnamu sa začína približne pred 2700 rokmi. Od najstarších legiend o kráľovstve Văn Lang a panovaní rodu Hùngovcov, cez obdobia štátnych útvarov ako Âu Lạc, až po vznik silných dynastií stredoveku, sa územie dnešného Vietnamu formovalo v neustálom kontakte a konflikte so svojimi susedmi. Po sebe nasledujúce dynastie so sídlom v Číne priamo vládli Vietnamu väčšinu obdobia od roku 207 pred n. l. do roku 938, keď Vietnam získal nezávislosť po porážke čínskeho správcovstva v bitke pri Bach Đình (Nho Quan) a vyhlásení samostatného kráľovstva. Hoci Vietnam zostal po väčšinu svojej histórie tributárnym štátom svojho väčšieho suseda Číny, jeho vládci opakovane bránili krajinu pred okupáciou, pričom významnou kapitolou sú tri invázie Mongolov v rokoch 1255 až 1285, ktoré za vlády dynastie Trần Vietnam úspešne odrazil.
Stredovek a vznik samostatných dynastií
Po získaní samostatnosti sa vyvinul súbor vnútorných dynastií a inštitúcií: dynastie Ngô, Đinh, Tien Le (rané Le), Lý, Trần a neskôr dynastia Later Lê a nakoniec Nguyen. Pod vedením dynastií Lý a Trần sa rozvíjala štátna administratíva, konfuciánska kultúra, budhistická tradícia a armáda. Trần Nhân Tông je príkladom vládcov, ktorí kombinovali vojenskú odolnosť s diplomaciou — neskôr diplomaticky podriadil Vietnam tribútnemu štátu Yuan, aby sa vyhol ďalším konfliktom. Súrne súčasťou dejín boli aj stretávky s Champou na juhu a s Kambodžou na západe, ktoré formovali hranice a vnútornú etnickú štruktúru krajiny. Od 16. storočia začal proces južnej expanzie (Nam tiến), ktorým sa vietnamské štáty presúvali na juh a postupne anektovali územia obývané Chammi a Khmermi.
Koloniálne obdobie a 20. storočie
Obdobie nezávislosti sa dočasne skončilo v polovici až na konci 19. storočia, keď krajinu kolonizovalo Francúzsko (pozri Francúzska Indočína)). Francúzska nadvláda priniesla administratívnu reorganizáciu, hospodárske premeny a modernizačné prvky, ale súčasne aj vykorisťovanie a potlačenie politickej slobody, čo vyvolalo nárast nacionalistických hnutí. Počas druhej svetovej vojny cisárske Japonsko vyhnalo Francúzov a obsadilo Vietnam, hoci si počas okupácie ponechalo francúzskych správcov a vytvorilo zložité mocenské pomery.
Po vojne sa Francúzsko pokúsilo obnoviť svoju koloniálnu nadvládu, ale napokon neuspelo v prvej vojne v Indočíne, ktorej vrcholom bola porážka Francúzov v Dien Bien Phu v roku 1954. Ženevské dohody rozdelili krajinu na dve časti s prísľubom demokratických volieb na opätovné zjednotenie krajiny — rozdelenie, ktoré sa ukázalo byť len predzvesťou ďalšieho konfliktu.
Vojna, zjednotenie a následky
Avšak namiesto mierového zjednotenia viedlo rozdelenie k vojne vo Vietname. Počas nej dostával Sever, podporu od Čínskej ľudovej republiky a Sovietsky zväz, zatiaľ čo Spojené štáty a ďalší spojenci podporovali Juh. Konflikt sa vyznačoval partizánskou vojnou, rozsiahlymi bombardovaniami, masovými stratami civilného obyvateľstva a značnou regionálnou destabilizáciou (napr. Tet Offensive 1968). Po miliónoch mŕtvych Vietnamcov sa vojna skončila pádom Saigonu v prospech Severu v apríli 1975 a následným zjednotením krajiny v roku 1976 do Socialistickej republiky Vietnam. Po zjednotení nasledovalo obdobie vnútorných represívnych opatrení voči odporcom, kolektivizácie a ekonomických ťažkostí, ktoré prehlbili medzinárodnú izoláciu krajiny — čiastočne v dôsledku pokračujúcej studenej vojny a vietnamskej invázie do Kambodže, ktorá zvrhla režim Rudých Khmerov, ale zároveň vyvolala ďalšiu zahraničnú kritiku a konflikt s Čínou (hrančný konflikt 1979).
Reformy a súčasný vývoj
V roku 1986 Komunistická strana Vietnamu spustila politiku Đổi Mới, čo boli rozsiahle ekonomické reformy smerom k hospodárskemu liberalizmu, otvoreniu sa zahraničným investíciám a rozvoju súkromného sektora, inšpirované čínskymi reformami. Od polovice 80. rokov zaznamenal Vietnam výrazný hospodársky rast, prudké zníženie chudoby, urbanizáciu a zvýšenie exportu, najmä v oblasti textilu, elektroniky a poľnohospodárskych produktov. Vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2007 a rastúce investície do infraštruktúry urýchlili modernizáciu.
Napriek ekonomickým úspechom zostáva Vietnam jednou stranou riadeným štátom s obmedzenou politickou pluralitou; pokračujú obavy o ľudské práva, slobodu tlače a združovania. Zároveň krajina čelí výzvam v oblasti korupcie, environmentálnych rizík spojených s rýchlou industrializáciou, klimatickým zmenám (stúpanie hladiny mora ohrozuje deltu Mekongu) a sociálnou nerovnosťou. Hospodársky rast však priniesol výrazné zlepšenie životnej úrovne pre milióny obyvateľov a Vietnam sa stal dôležitým aktérom v juhovýchodnej Ázii, s rastúcou úlohou v regionálnej politike, obchode a globálnych dodávateľských reťazcoch.
Dnešný Vietnam je teda výsledkom tisícročí miestnych štátnych foriem, bojov za nezávislosť proti cudzím mocnostiam, koloniálnej minulosti, studenej vojny i následných ekonomických reforiem. Jeho dejiny sú bohatým zrkadlom interakcií medzi domácej kultúry a externými vplyvmi, pričom súčasnosť prináša nové príležitosti aj významné výzvy.
