Čestná hudba: definícia, význam a príklady štátnych a kráľovských hymien
Čestná hudba: význam, definícia a príklady štátnych a kráľovských hymien — prehľad štátnych a kráľovských hymn, protokolu, vojenských kapiel a národných tradícií.
Čestná hudba je hudba, ktorá sa hrá pri slávnostných príležitostiach na počesť osoby, úradnej funkcie alebo hodnosti. Zvyčajne ju vykonáva vojenská kapela alebo oficiálny hudobný zbor; môže ísť o celú štátnu hymnu, o krátky fanfárový úsek alebo o osobitnú hymnu vyhradenú pre hlavu štátu či panovníka. Hlava štátu sa v mnohých krajinách vyznamenáva hudobne počas oficiálnych návštev, pri príchode a odchode z ceremónií, pri prehliadkach čestnej jednotky alebo pri udeľovaní štátnych vyznamenaní. V niektorých štátoch sa používa štátna hymna aj ako hymna pre hlavu štátu; iné krajiny majú samostatnú kráľovskú alebo prezidentskú hymnu alebo len krátky fanfárový signál.
Protokol a príležitosti
- Typické príležitosti: štátne návštevy, uvedenie prezidenta alebo panovníka, odhalenie pamätníkov, prehliadky vojenských jednotiek, nástup vojenských čestí, pohreby štátnikov a iné oficiálne obrady.
- Priebeh: pri prehrávaní čestnej hudby sa osoby zhromaždené v protokole často postavia, tvárou k hymne, muži zložia pokrývku hlavy; vo vojenskom prostredí dochádza k pozdravu zbrane a často k salve (21 gulí pri štátnych pohreboch alebo návštevách hláv štátu).
- Formát: niektoré miesta hrajú celú hymnu, iné len prvú slohu alebo skrátenú verziu; niekde sa používa len inštrumentálny fanfárny úsek namiesto celej piesne.
Štátna hymna vs. kráľovská / prezidentská hymna
Rozdiel medzi štátnou hymnou a kráľovskou (alebo prezidentskou) hymnou spočíva v určení a použití: štátna hymna reprezentuje krajinu ako celok a hrá sa pri národných príležitostiach, športových podujatiach či medzinárodných stretnutiach; kráľovská alebo prezidentská hymna (alebo „prezidentský signál“) má za úlohu osobitne vyjadriť úctu hlave štátu či panovníkovi a môže byť hraná pri ich príchode alebo pri iných osobných prejavoch úcty. V praxi však protokoly veľmi závisia od histórie a tradícií danej krajiny: niektoré štáty používajú rovnakú skladbu pre oba účely, iné majú dve rozdielne skladby alebo len krátky fanfárny signál pre hlavu štátu.
Medzi krajiny, v ktorých štátna hymna zároveň slúži ako hymna panovníka alebo sa tradične hrá pri kráľovských/panovníckych príležitostiach, patria napríklad Malajzia, Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Naopak, niektoré štáty majú výslovne oddelené piesne alebo signály — napríklad Nový Zéland používa God Defend New Zealand ako národnú hymnu a God Save the King ako kráľovskú hymnu pri oficiálnych príležitostiach súvisiacich s panovníkom. Menšie závislé územia a kolónie môžu mať vlastné zvyklosti (napr. Norfolk a iné teritóriá), ktoré sa líšia podľa miestnych protokolov.
Krajiny so špeciálnymi hudobnými vyznamenaniami
- Dánsko — okrem štátnej piesne sa historicky používa aj kráľovská hymna Kong Christian stod ved højen mast pri kráľovských príležitostiach.
- Švédsko — kráľovská hymna Kungssången sa hrá pri kráľovských ceremóniách, hoci štátna hymna a iné piesne majú svoj vlastný status.
- Nórsko — kráľovská hymna Kongesangen je súčasťou protokolu pri udalostiach, kde je prítomný panovník.
- Spojené štáty — prezidentovi sa tradične hrá osobitná skladba Hail to the Chief, ktorá je považovaná za prezidentskú „anténu“; pri štátnych ceremóniách sa používa aj štátna hymna The Star-Spangled Banner.
- Ruská federácia — okrem štátnej hymny existujú fanfárové signály vyhradené pre prezidenta (tzv. prezidentský signál), používané pri príchode alebo pri vyznamenaniach.
- Nový Zéland — používa sa samostatný kráľovský úkon (God Save the King) pri niektorých ceremóniách, zatiaľ čo God Defend New Zealand má štatút národnej hymny.
- Mnohé ďalšie krajiny alebo teritóriá majú lokálne úpravy protokolu, vrátane špeciálnych fanfár, salútov alebo krátkych inštrumentálnych skladieb určených pre hlavy štátu.
Príklady hudobných vyznamenaní iných ako príslušná štátna hymna
- Väčšina monarchií severnej Európy: samostatné kráľovské piesne — napr. Dánsko (Kong Christian stod ved højen mast), Švédsko (Kungssången), Nórsko (Kongesangen).
- Spojené štáty: prezident je pri oficiálnych príležitostiach sprevádzaný piesňou Hail to the Chief.
- Ruská federácia: krátky prezidentský fanfárny signál používaný pri nástupe prezidenta alebo pri udeľovaní vyznamenaní.
- Vzťahy v rámci Commonwealthu: v niektorých krajinách a priestoroch reprezentantov panovníka (generálni guvernéri) sa uplatňujú rozdielne protokoly — niekde sa hrá miestna štátna hymna, inde sa pri prítomnosti zástupcu koruny hrá God Save the King alebo iná oficiálna skladba.
- Špeciálne fanfáry a salúty: mnoho ozbrojených síl má vlastné fanfáry alebo „royal salute“ (napr. 21‑gulová salva) sprevádzajúcu príchod alebo pocty pre hlavy štátu.
Dalšie poznámky
- Protokol a použitie čestnej hudby sa riadi zvykmi, legislatívou alebo vládnymi smernicami — preto sa v jednotlivých krajinách líši, kedy sa hrá celá hymna, kedy sa použije skrátená verzia alebo len fanfára.
- Hudobné vyznamenania sú silným symbolom štátnej suverenity a tradície; ich používanie je často predmetom rešpektu a presne stanoveného správania účastníkov ceremónií.
- Pri moderných oficiálnych udalostiach sa čestná hudba kombinuje s ďalšími formami pocty — vojenskými salútmi, odhalením zástav, prejavmi a inými rituálmi, ktoré zdôrazňujú dôstojnosť a formálnosť udalosti.
Ak potrebujete konkrétne príklady zápisu protokolu pre určitú krajinu (kedy sa hrá celá hymna, kedy len fanfára, presný počet gulí a pod.), napíšte, ktorú krajinu chcete rozobrať, a poskytnem detailnejší prehľad.
Prehľadať