Prehľad

Hubble Ultra-Deep Field (skrátene HUDF) je veľmi hlboký astronomický obraz vytvorený Hubblovým kozmickým ďalekohľadom. Zobrazuje najvzdialenejšie a najslabšie galaxie, aké bol človek schopný do tej doby zachytiť, a umožňuje študovať vzhľad a rozvoj galaxií v ranom vesmíre. Pole sa nachádza v blízkosti stredu súhvezdia Fornax a bolo cielene vybrané pre nízku hustotu jasných hviezd na pozadí (Fornax).

Hlavné charakteristiky

  • Pozorovania prebiehali od 24. septembra 2003 do 16. januára 2004; ide o jednu z najdlhších súvislých kampaní Hubble v histórii (ľudské pozorovania).
  • Pole obsahuje približne 10 000 detegovaných objektov vrátane rozličných typov galaxií a pozorovaných zvyškov hviezd (galaxie).
  • HUDF poskytuje snímky vo viditeľnom i blízkom infračervenom pásme; Hubble je unikátny v schopnosti snímať veľmi vzdialené objekty vo viditeľnom svetle, kde pozemné ďalekohľady často strácajú kontrast (infračervené).
  • Poloha poľa je blízko juhozápadného okraja súhvezdia Orióna na južnej pologuli; presné súradnice sú udávané v referenčnom systéme J2000 pomocou pravej ascenzie a deklinácie (Orióna, pravá ascenzia, deklinácia).

Technika pozorovania a rozsah

Obraz vznikol kombináciou stoviek expozícií: približne 800 snímok po dobu 400 obežných dráh HST. Celkový integrálny čas bol rozsiahly — niekoľko dní efektívnej expozície v jednotlivých prístrojoch (napr. dlhé expozície pre ACS a NICMOS). Pole pokrýva extrémne malú časť oblohy, porovnateľnú iba s niekoľkými štvorcovými oblúkovými minútami — približne jednu trinásťmilióntinu celej oblohy. Početnosť objektov v takom malom výseku umožnila študovať populáciu galaxií v rôznych vývojových štádiách a rôznych vzdialenostiach.

Význam a vplyv na astrofyziku

HUDF posunul hranice poznania o formovaní galaxií, temnej hmote a epochách reionizácie. Vďaka snímkam sa astronómom podarilo identifikovať veľmi vzdialené galaxie, niektoré s pozorovaným svetlom, ktoré vyšlo z vesmíru približne 13 miliárd rokov dozadu, teda z obdobia, keď vesmír mal rádovo stovky miliónov rokov. Tieto výsledky slúžia ako základ pre štúdie rýchlosti tvorby hviezd, morfológie mladých galaxií a na porovnávanie s modelmi kozmologickej evolúcie.

Praktické detaily, porovnania a zaujímavosti

HUDF obsahuje aj niekoľko známych orientačných bodov — v strede poľa sa napríklad nachádza slabá hviezda katalogizovaná v USNO (uvádzaná s magnitúdou v katalógoch). Je dôležité rozlišovať HUDF od skorších a neskorších hlbokých polí: predchádzajúce projekty ako Hubble Deep Field a nasledujúce väčšie kampane (napr. rozšírené pole alebo eXtreme Deep Field) dopĺňajú obraz o rôzne hĺbky a pokrytia. HUDF však zostáva ikonou detailného pohľadu na najvzdialenejší pozorovateľný vesmír a štandardom pre extragalaktické štúdie.

Pre ďalšie informácie a pôvodné publikácie o pozorovaniach a spracovaní dát nájdete odkazy v sprievodnej literatúre a databázach (J2000, nebeská sféra, magnitúdo).