Hubblov zákon
Hubblov zákon alebo Hubblov-Lemaîtreov zákon je názov pre pozorovanie, že:
- Všetky objekty pozorované v hlbokom vesmíre majú dopplerovský posun - rýchlosť meranú voči Zemi a voči sebe navzájom;
- Rýchlosť galaxií, ktoré sa vzďaľujú od Zeme, je úmerná ich vzdialenosti od Zeme a všetkých ostatných medzihviezdnych telies.
V skutočnosti sa časopriestor pozorovateľného vesmíru rozširuje a Hubblov zákon je toho priamym fyzikálnym pozorovaním. Je základom pre vieru v rozpínanie vesmíru a často sa uvádza ako dôkaz na podporu modelu veľkého tresku.
Hoci sa tento zákon všeobecne pripisuje Edwinovi Hubblovi, prvýkrát ho odvodil z rovníc všeobecnej relativity Georges Lemaître v článku z roku 1927. V ňom navrhol, že vesmír sa rozpína, a navrhol hodnotu rýchlosti rozpínania, ktorá sa teraz nazýva Hubblova konštanta. O dva roky neskôr Edwin Hubble potvrdil existenciu tohto zákona a určil presnejšiu hodnotu konštanty, ktorá teraz nesie jeho meno. Recesná rýchlosť objektov bola odvodená z ich červených posunov, mnohé z nich predtým zmeral Vesto Slipher v roku 1917 a vzťahoval ich k rýchlosti.
Zákon sa často vyjadruje rovnicou v = H0D, pričom H0 je konštanta úmernosti (Hubblova konštanta) medzi "vlastnou vzdialenosťou" D galaxie a jej rýchlosťou v (pozri Použitie vlastnej vzdialenosti). H0 sa zvyčajne udáva v (km/s)/Mpc, čo udáva rýchlosť v km/s galaxie vzdialenej 1 megaparsek (3,09 × 1019 km). Recipročná hodnota H0 je Hubblov čas.
Nedávny odhad Hubblovej konštanty z roku 2011, pri ktorom sa použila nová infračervená kamera na Hubblovom vesmírnom ďalekohľade (HST) na meranie vzdialenosti a červeného posunu pre súbor astronomických objektov, udáva hodnotu H0 = 73,8 ± 2,4 (km/s)/Mpc. Alternatívny prístup využívajúci údaje z galaktických zhlukov poskytol hodnotu H0 = 67,0 ± 3,2 (km/s)/Mpc.
Bolo použitých niekoľko ďalších metód, ktoré poskytujú hodnoty medzi 70 a 72 (km/s)/Mpc. Nedávna (2016) metóda využívajúca najstaršie svetlo vo vesmíre naznačuje, že hodnota Hubblovej konštanty bola 66,53 km/s na megaparsek krátko po začiatku rozpínania. To znamená, že rýchlosť rozpínania sa zvyšovala.
Absorpčné čiary vo viditeľnom spektre superkopy vzdialených galaxií (vpravo) v porovnaní s absorpčnými čiarami v optickom spektre Slnka (vľavo). Šípky označujú červený posun. Vlnová dĺžka rastie smerom k červenej farbe a ďalej (frekvencia klesá).
Súvisiace stránky
- Časová os prírody
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to Hubblov zákon?
Odpoveď: Hubblov zákon alebo Hubblov-Lemaîtreov zákon je astronomické pozorovanie, podľa ktorého majú všetky objekty pozorované v hlbokom vesmíre dopplerovský posun - rýchlosť meraná vzhľadom na Zem a iné medzihviezdne telesá, ktorá je úmerná ich vzdialenosti od nich. Zároveň tvrdí, že časopriestor pozorovateľného vesmíru sa rozpína.
Otázka: Kto prvý odvodil tento zákon?
Odpoveď: Zákon prvýkrát odvodil z rovníc všeobecnej relativity Georges Lemaître v článku z roku 1927.
Otázka: Kto potvrdil jeho existenciu?
Odpoveď: Edwin Hubble potvrdil existenciu zákona o dva roky neskôr a získal presnejšiu hodnotu konštanty, ktorá teraz nesie jeho meno.
Otázka: Ako sa merala rýchlosť recesie?
Odpoveď: Recesná rýchlosť bola odvodená z červených posunov, ktoré predtým nameral Vesto Slipher v roku 1917 a ktoré vzťahoval k rýchlosti.
Otázka: Aká rovnica vyjadruje tento zákon?
Odpoveď: Zákon sa často vyjadruje rovnicou v = H0D, pričom H0 je konštanta úmernosti (Hubblova konštanta) medzi vlastnou vzdialenosťou D galaxie a jej rýchlosťou v.
Otázka: V akej jednotke sa zvyčajne udáva H0?
Odpoveď: H0 sa zvyčajne udáva v (km/s)/Mpc, čo udáva rýchlosť v km/s galaxie vzdialenej 1 megaparsek (3,09 × 1019 km).
Otázka: Čo bolo navrhnuté v súvislosti s nedávnymi odhadmi H0? Odpoveď: Nedávny odhad z roku 2011 naznačuje, že H0 = 73,8 ± 2,4 (km/s)/Mpc, zatiaľ čo alternatívny prístup využívajúci údaje z galaktických zhlukov poskytol hodnotu 67 ± 3,2 (km/s)/Mpc, pričom iné metódy uvádzajú hodnoty medzi 70 a 72 (km/s)/Mpc . Nedávna metóda z roku 2016 naznačuje, že krátko po začiatku rozpínania mohla byť 66,53 km/s na megaparsek, čo znamená, že rýchlosť rozpínania sa časom zvyšovala
