Antinukleárne hnutie v USA — dejiny, protesty a kľúčové organizácie
Antinukleárne hnutie v USA: dejiny, masové protesty a kľúčové organizácie — od Calvert Cliffs po Three Mile Island. Prehľad kampaní, aktivizmu a ich vplyvu na politiku.
Dejiny a vlny protestov
Protijadrovému hnutiu v Spojených štátoch sa dlhé roky darilo odďaľovať alebo zastavovať plány a záväzky na výstavbu niektorých nových jadrových elektrární. Vznikalo v 60. a 70. rokoch ako súčasť širšieho environmentálneho hnutia a v 70. a 80. rokoch dosiahlo svoj vrchol.
Kľúčové udalosti, ktoré formovali hnutie, zahŕňajú protesty proti elektrárňam a havárie, ktoré upútali pozornosť verejnosti — medzi nimi kampane zamerané na jadrovú elektráreň Calvert Cliffs, Seabrook Station, elektráreň Diablo Canyon, jadrovú elektráreň Shoreham a haváriu na ostrove Three Mile Island. Po udalostiach v Three Mile Island (čiastočný rozpad reaktora v roku 1979) rastla obava o bezpečnosť prevádzky a o potenciálne následky havárií.
Od 80. rokov sa časť hnutia preorientovala na problematiku jadrových zbraní a na výzvy proti pretekom v zbrojení — nárast obáv z jadrovej vojny a tlak na zmrazenie jadrových programov vyvrcholili napríklad 12. júna 1982, keď v newyorskom Central Parku demonštroval milión ľudí proti jadrovým zbraniam, čo bolo z hľadiska účasti jednou z najväčších politických demonštrácií v dejinách USA. Protesty sa opakovali i v ďalších rokoch, napríklad pri príležitosti Medzinárodného dňa jadrového odzbrojenia v roku 1983, keď sa 20. júna konali podujatia na približne 50 miestach v krajine.
Kľúčové kampane a lokality
Protesty a kampane sa sústreďovali nielen na samotné elektrárne, ale aj na miestne laboratóriá, testovacie polygóny a návrhy na dlhodobé úložiská odpadu. Okrem už spomínaných lokalít sa protijadrové kampane zaoberali aj:
- energetickým centrom Indian Point,
- jadrovými elektrárňami Oyster Creek, Pilgrim, Salem, Vermont Yankee a Enrico Fermi,
- Národným laboratóriom Idaho a Národným laboratóriom Lawrence Livermore,
- možným úložiskom jadrového odpadu v Yucca Mountain,
- lokalitami ako Hanford a nevadský testovací polygón, kde sa uskutočnilo mnoho protestov organizovaných napr. skupinou Nevada Desert Experience,
- prepravou jadrového odpadu z Národného laboratória Los Alamos a aktivitami v závode na výrobu jadrových zbraní Y‑12.
Napríklad jadrová elektráreň Shoreham bola síce dokončená, ale nakoniec nebola uvedená do komerčnej prevádzky po dlhých politických sporech a tlaku verejnosti. Niektoré iné zariadenia boli neskôr odstavené, iné zostali predmetom právnych a regulačných sporov.
Organizácie, taktiky a spôsoby angažovanosti
V Spojených štátoch pôsobilo alebo pôsobí viac ako osemdesiat protijadrových skupín. Medzi najznámejšie patria:
- Abalone Alliance,
- Clamshell Alliance,
- Greenpeace USA,
- Institute for Energy and Environmental Research,
- Musicians United for Safe Energy,
- Nevada Desert Experience,
- Nuclear Control Institute,
- Nuclear Information and Resource Service,
- Public Citizen Energy Program,
- Shad Alliance a Sierra Club.
Hnutie používalo a používa rôzne taktiky: pokojné zhromaždenia, blokády, sit‑ins a okupácie, občiansku neposlušnosť s desiatkami či stovkami zatknutí, právne spory a petície, osvetové kampane zamerané na verejnosť, lobovanie u predstaviteľov, zverejňovanie informácií o rizikách a spolupôsobenie s miestnymi komunitami. Hudobné a umelecké podujatia (napr. aktivity Musicians United for Safe Energy) pomáhali šíriť správy pohybov medzi širšiu verejnosť.
Dôvody odporu a hlavné obavy
Protesty a kritika jadrovej energie vychádzali z viacerých hlavných obáv:
- Bezpečnosť: riziko havárie a jej zdravotné či ekologické následky (Three Mile Island, medzinárodné katastrofy ako Černobyľ či Fukušima zvýraznili tieto obavy),
- Riešenie odpadu: dlhodobé bezpečné uloženie vysokoaktívneho odpadu a problém s trvalými úložiskami (príklad Yucca Mountain),
- Proliferácia: obavy z rozšírenia technológií a materiálov, ktoré by mohli byť zneužité pri výrobe jadrových zbraní,
- Ekonomika: vysoké náklady na výstavbu, oneskorenia, náklady na likvidáciu a poistenie rizík,
- Environmentálne a sociálne dopady: lokalizácia zariadení blízko obcí, vplyv na miestne komunity a ekosystémy.
Významní vedci a verejné osobnosti
Niektorí vedci, inžinieri a verejné osobnosti dlhodobo vyjadrovali výhrady voči jadrovej energii alebo vystupovali v otázkach bezpečnosti, odpadu a politických dôsledkov. Spomedzi mien, ktoré sa často objavujú v diskusii, sú: Barry Commoner, S. David Freeman, John Gofman, Arnold Gundersen, Mark Z. Jacobson, Amory Lovins, Arjun Makhijani, Gregory Minor, M.V. Ramana, Joseph Romm a Benjamin K. Sovacool.
Osobitne v oblasti jadrových zbraní a odzbrojenia sa angažovali vedci a aktivisti ako Paul M. Doty, Hermann Joseph Muller, Linus Pauling, Eugene Rabinowitch, M. V. Ramana a Frank N. von Hippel, ktorí poukazovali na riziká a humanitárne následky jadrového konfliktu.
Dedičstvo hnutia a súčasný kontext
Protijadrové hnutie zasiahnuté v 70. až 90. rokoch malo merateľné následky: niektoré plánované projekty boli zrušené alebo odložené, verejnosť a politici vyžadovali prísnejšie regulácie a väčšiu transparentnosť, vznikli nové právne nástroje a kontrolné mechanizmy. Niektoré závody boli neskôr odstavené bez uvedenia do prevádzky (napr. Shoreham), iné prešli dlhodobými sporami alebo modernizáciou bezpečnostných systémov.
Dnešná diskusia o jadrovej energii je komplexná: na jednej strane stojí obava o bezpečnosť, odpad a proliferáciu, na druhej strane sa objavujú argumenty, že jadro môže byť súčasťou nízkouhlíkovej energetickej stratégie pri bojí s klimatickou zmenou. To spôsobilo, že niektorí environmentalisti a vedci prehodnocujú postoj k novej jadrovej výstavbe, zatiaľ čo iní zostávajú protikvôli zostávajúcim rizikám a alternatívam v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti.
Protijadrové organizácie a aktivisti sú naďalej aktívni — monitorujú projekty, podnecujú verejnú diskusiu, organizujú kampane a právne spory a presadzujú riešenia zamerané na bezpečnosť, ekologickú spravodlivosť a trvalé riešenia hospodárenia s rádioaktívnym odpadom. Hnutie teda ostáva dôležitou súčasťou energetickej a bezpečnostnej debaty v Spojených štátoch.

Protijadrový protest v Harrisburgu v roku 1979 po havárii na ostrove Three Mile Island.
Otázky a odpovede
Otázka: Aké sú niektoré z protijadrových kampaní, ktoré boli významné v Spojených štátoch?
Odpoveď: Medzi významné protijadrové kampane v Spojených štátoch patrili kampane proti jadrovej elektrárni Calvert Cliffs, jadrovej elektrárni Seabrook Station, elektrárni Diablo Canyon, jadrovej elektrárni Shoreham a Three Mile Island. Novšie kampane sa týkali jadrového centra Indian Point, jadrovej elektrárne Oyster Creek, jadrovej elektrárne Pilgrim, jadrovej elektrárne Salem, jadrovej elektrárne Vermont Yankee, Národného laboratória Idaho, navrhovaného úložiska odpadu v Yucca Mountain a ďalších lokalít.
Otázka: Kto sú niektoré skupiny zapojené do protijadrových protestov?
Odpoveď: Medzi skupiny, ktoré sa v priebehu rokov zapojili do rôznych protestov a demonštrácií, patria Abalone Alliance, Clamshell Alliance, Greenpeace USA Institute for Energy and Environmental Research (IEER), Musicians United for Safe Energy (MUSE), Nevada Desert Experience (NDE), Nuclear Control Institute (NCI), Nuclear Information and Resource Service (NIRS), Public Citizen Energy Program (PCEP), Shad Alliance a Sierra Club.
Otázka: Kedy dosiahli protijadrové protesty vrchol?
Odpoveď: Protesty proti jadrovej energii dosiahli vrchol v 70. a 80. rokoch 20. storočia ako súčasť environmentálneho hnutia.
Otázka: Aká bola jedna z najväčších politických demonštrácií v americkej histórii?
Odpoveď: 12. júna 1982 demonštroval v newyorskom Central Parku milión ľudí proti jadrovým zbraniam a za ukončenie pretekov v zbrojení v rámci studenej vojny, čo bola jedna z najväčších politických demonštrácií v americkej histórii.
Otázka: Čo je Medzinárodný deň jadrového odzbrojenia?
Odpoveď: Medzinárodný deň jadrového odzbrojenia je každoročné podujatie, pri ktorom sa na rôznych miestach v Amerike zhromažďujú demonštranti proti jadrovým zbraniam. Prvé podujatie sa konalo 20. júna 1983 a zúčastnilo sa ho 50 miest po celej Amerike.
Otázka: Kto sú niektorí vedci, ktorí vyjadrili výhrady voči jadrovej energii alebo sa postavili proti jadrovým zbraniam?
Odpoveď: Medzi vedcov, ktorí vyjadrili výhrady voči jadrovej energii alebo boli proti jadrovým zbraniam, patria Barry Commoner, S. David Freeman John Gofman Arnold Gundersen Mark Z Jacobson Amory Lovins Arjun Makhijani Gregory Minor M V Ramana Joseph Romm Benjamin K Sovacool Paul M Doty Hermann Joseph Muller Linus Pauling Eugene Rabinowitch Frank N von Hippel
Prehľadať