Iah ( egyptsky jˁḥ, koptsky ⲟⲟϩ) je menší staroegyptský boh mesiaca, ktorý sa nakoniec vyvinul v Khonsu. Iah je údajne bohom času aj plodnosti. Najväčšiu pozornosť si zaslúži za vytvorenie starovekého lunárneho kalendára. Slovo jḥ jednoducho znamená "mesiac". Prekladá sa aj ako Jah, Yah(w), Jah, Jah(w), Joh alebo Aah.
Pôvod a meno
Meno Iah pochádza z egyptského slova jḥ, čo priamo označuje mesiac alebo lunárne božstvo. Ide o jedno z najstarších pojmenovaní súvisiacich s Mesiacom v staroegyptskej náboženskej tradícii. Ako malé, špecifické lunárne božstvo vznikol vedľa väčších nebeských bohov; jeho význam sa menil v priebehu tisícročí, najmä keď došlo k synkretizácii s mocnejšími božstvami ako Khonsu alebo Thoth.
Zobrazenia a atribúty
Iah bol zvyčajne zobrazovaný ako mladý muž alebo božská postava s lunárnym diskom alebo polmesiacom umiestneným nad hlavou. Ako bohu mesiaca mu boli pripisované vlastnosti spojené s pravidelnými cyklami, meraním času a s plodnosťou, pretože lunárne fázy ovplyvňovali poľnohospodárske a biologické cykly. V ikonografii sa preto často objavuje v spojení s inými symbolmi života a obnovy.
Kult a synkretizmus
Iah nikdy nepatril medzi najvznešenejšie božstvá s veľkými samostatnými chrámami po celom Egypte; bol skôr lokálnym alebo doplnkovým božstvom. Postupom času dochádzalo k spájaniu jeho funkcií s inými lunárnymi božstvami — najvýraznejšie s Khonsu, ktorý sa stal hlavným lunárnym bohom v oblasti Theb. V náboženskej praxi to znamená, že rysy Iaha boli absorbované do podoby Khonsu alebo do synkretických foriem, a pôvodné osobitné uctievanie Iaha slablo.
Úloha pri lunárnom kalendári
Iah sa v tradícii spomína ako ten, kto "vytvoril" lunárny kalendár — skôr ide o mytologické vysvetlenie vzniku spôsobu merania času podľa Mesiaca. Starí Egypťania používali viacnásobné kalendáre (lunárny vedľa civilného slnečného), pričom lunárna ročná periodicita pomáhala stanovovať náboženské sviatky a rituálne obdobia. Pripisovanie vzniku lunárneho kalendára bohu mesiaca ilustruje, ako si starovekí ľudia vysvetľovali prirodzené cykly pomocou božských bytostí.
Dedičstvo
Aj keď Iah sám o sebe neostal jedným z hlavných panteónnych bohov, jeho identita a funkcie pretrvali v rámci egyptského náboženstva prostredníctvom synkretizmu. Meno a pojem mesiaca (jḥ) zostali v jazyku a v náboženskej symbolike, a jeho spojenie s časom a plodnosťou ukazuje, ako dôležité boli lunárne cykly pre každodenný aj rituálny život starých Egypťanov.
Alternatívne názvy a transliterácie: Jah, Yah(w), Joh, Aah — tieto varianty sa objavujú v starších i novších prekladoch a publikáciách v závislosti od pravidiel prepisu egyptských písmen.