Antiochia

História Antiochie

Alexander Veľký údajne táboril na mieste Antiochie a zasvätil oltár Diovi Bottiaeovi.

Po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr. si jeho generáli rozdelili územie, ktoré dobyl. Seleukos I. Nikator získal územie Sýrie a na severozápade Sýrie založil štyri "sesterské mestá" - Antiochiu, Seleuciu Pieriu, Apameu a Laodiceu na mori. Hoci Seleucia Pieria bola spočiatku hlavným mestom Seleukovcov v severozápadnej Sýrii, Antiochia sa nad ňu čoskoro povzniesla a stala sa hlavným mestom Sýrie.

Pôvodné Seleukove mesto rozvrhol architekt Xenarius podľa vzoru Alexandrie. Nové mesto bolo osídlené zmesou miestnych osadníkov, Aténčanov privezených z neďalekej Antigónie, Macedóncov a Židov (ktorí mali od začiatku plné postavenie). Celkový počet slobodných obyvateľov Antiochie v čase jej založenia sa odhaduje na 17 000 až 25 000, bez otrokov a pôvodných osadníkov. Počas neskorého helenistického obdobia a raného rímskeho obdobia dosiahol počet obyvateľov najvyššiu hodnotu viac ako 500 000 (odhady sa pohybujú od 400 000 do 600 000) a bol tretím najväčším mestom na svete po Ríme a Alexandrii. V 4. storočí sa počet obyvateľov Antiochie znižoval a podľa Chryzostoma predstavoval približne 200 000, pričom tento údaj opäť nezahŕňa otrokov.

Antiochia sa za vlády Antiocha I. stala hlavným mestom a dvorným mestom západnej Seleukovskej ríše, pričom jej náprotivkom na východe bola Seleukia na Tigride.

Rimania cítili a vyjadrovali bezhraničné pohŕdanie hybridnými Antiochéncami, ale ich cisári si mesto od začiatku obľúbili, pretože v ňom videli vhodnejšie hlavné mesto pre východnú časť ríše, než akým by mohla byť Alexandria, vzhľadom na izolovanú polohu Egypta. Do istej miery sa z neho snažili urobiť východný Rím. Hlavný záujem Antiochie v období cisárstva spočíva v jej vzťahu ku kresťanstvu.

Evanjelizoval ho možno Peter, podľa tradície, o ktorú sa antiochijský patriarchát stále opiera (porov. Sk xi.), a určite Barnabáš a Pavol, ktorý tu predniesol svoje prvé kresťanské kázanie v synagóge, a jeho konvertiti boli prvými, ktorí sa nazývali kresťanmi (Sk 11, 26).

V roku 638, počas vlády byzantského cisára Herakleia, bola Antiochia dobytá moslimskými Arabmi počas bitky pri Železnom moste a stala sa známou v arabčine ako أنطاكيّة Antākiyyah.

V posledných rokoch boli zvyšky rímskeho a neskoroantického mesta vážne poškodené v dôsledku výstavby súvisiacej s rozširovaním Antakye. V 60. rokoch 20. storočia bol zbúraný posledný zachovaný rímsky most, aby sa vytvoril priestor pre moderný dvojprúdový most. Severný okraj Antakye sa v posledných rokoch rýchlo rozrastá a táto výstavba začala odhaľovať veľké časti antického mesta, ktoré sú často buldozérom zbúrané a len zriedka chránené miestnym múzeom.

Hradby Antiochie stúpajúce na Mons Silpius počas križiackych výprav (na mape vľavo dole, vľavo hore)