Adresa IP
IP adresa je označenie, ktoré sa používa na identifikáciu jedného alebo viacerých zariadení v počítačovej sieti, napríklad na internete. Je porovnateľná s poštovou adresou. IP adresa je dlhé číslo zapísané v binárnom tvare. Keďže takéto čísla sa ťažko komunikujú, adresy IP sa zvyčajne zapisujú ako súbor čísel v danom poradí. Zariadenia používajúce adresy IP používajú na komunikáciu internetový protokol.
Úrad pre prideľovanie čísel v internete prideľuje IP adresy regionálnym internetovým registrom (RIR). RIR ich prideľujú poskytovateľom internetových služieb. Poskytovatelia internetových služieb potom prideľujú IP adresy svojim zákazníkom. Ľudia majú doma veľmi často smerovač alebo bránu, ku ktorej pripájajú počítače, tlačiarne a iné zariadenia. Tieto smerovače alebo brány sú často nakonfigurované tak, aby pripojeným zariadeniam prideľovali "miestne" IP adresy.
Každá adresa má dve časti: Jedna z nich špecifikuje počítač alebo skupinu počítačov a druhá špecifikuje sieť. Zariadenie môže mať viac ako jednu IP adresu. Niektoré typy adries IP sa používajú na adresovanie skupiny zariadení, zatiaľ čo iné sa používajú na adresovanie len jedného zariadenia. Niektoré typy adries sú jedinečné, iné sa môžu používať opakovane. Niekoľko IP adries sa používa na špeciálne účely, napríklad na automatické získanie IP adresy.
IP adresa sa konvertuje na fyzickú adresu alebo adresu riadenia prístupu k médiu pomocou protokolu ARP (Address Resolution Protocol). Ak je IP adresa vaše telefónne číslo, potom MAC adresa je vaše meno. Telefónne číslo môžete zmeniť, ale vaše meno sa nezmení.
Príklad
Predpokladajme, že jeden z našich priateľov sa s nami chce stretnúť, ale nepozná našu adresu. Spýta sa na našu adresu a my mu dáme našu adresu, napríklad 02, Vidyapuri Road, Supaul, Bihar, India. Po zadaní adresy môže ľahko nájsť našu adresu. To isté sa robí aj v prípade internetu. Každá sieť má pridelenú adresu.
Kto prideľuje IP adresu
IP adresu prideľuje IANA (Internet Assigned Numbers Authority). IANA je zodpovedná za systém adresovania IP
Ako vyzerá IP adresa
Adresa IP je dlhé binárne číslo zložené z jednotiek a núl. Adresa IPv4 má 32 binárnych číslic (alebo bitov). IPv6 má 128 bitov, čo umožňuje používať oveľa viac IP adries. Adresy IP sa zvyčajne zapisujú v ľudsky čitateľnej forme, kde je 8 bitov zoskupených do jedného oktetu. Adresy IPv4 sa zvyčajne zapisujú ako skupina štyroch čísel. Každé číslo môže mať hodnotu od 0 do 255. Adresy IPv6 sa zapisujú ako skupina ôsmich hexadecimálnych čísel. Mnohé adresy Ipv6 obsahujú veľa núl. Existujú špeciálne pravidlá, ktoré hovoria, že v určitých prípadoch sa tieto nuly nemusia písať.
Verejné a súkromné adresy
Niektoré IP adresy môžu byť v miestnej sieti pridelené voľne. Keďže nie sú jedinečné, nie sú smerované na internet. Adresy, ktoré možno voľne prideľovať, sa nazývajú súkromné adresy IP, tie, ktoré sú jedinečné, sa nazývajú verejné. Na smerovanie je potrebné súkromnú adresu preložiť na verejnú. Tento proces prekladu medzi súkromnými a verejnými adresami sa nazýva preklad sieťových adries alebo NAT. Túto úlohu často vykonávajú aj smerovače a firewally.
Dosiahnutie jedného alebo viacerých zariadení
Existujú tri rôzne typy adries:
- Unicastové adresy: Adresa je priradená jednému konkrétnemu zariadeniu. Toto je najčastejší prípad, väčšina adries sú unicastové adresy.
- Vysielané adresy: adresujú všetky počítače v tej istej sieti. V niektorých prípadoch je to užitočné, napríklad na automatické získanie novej adresy. Odosielateľ odošle údaje raz a zariadenia používané na smerovanie údajov si podľa potreby vytvoria kópie.
- Viacadresové adresy: Tento prípad je podobný vyššie uvedenému prípadu vysielania: Niektoré zariadenia majú záujem prijímať určité údaje a sieť ich podľa potreby kopíruje. Veľkým rozdielom oproti vyššie uvedenému prípadu vysielania je, že všetky zariadenia pripojené k sieti s vysielaním vidia údaje odoslané pomocou vysielania. Pri multicastingu sa zariadenia musia prihlásiť, aby videli daný obsah. Zariadenia v tej istej sieti, ktoré nie sú prihlásené, obsah neuvidia.
·
Unicast: jeden odosielateľ, jeden príjemca
·
Vysielanie: jeden odosielateľ, veľa príjemcov, všetci v tej istej (pod)sieti. Všetky zariadenia vidia údaje
·
Multicast: jeden odosielateľ, veľa príjemcov. Údaje vidí len vybraný počet zariadení (zvyčajne sa nazývajú účastníci).
Získanie novej IP adresy
Existujú rôzne spôsoby, ako získať novú IP adresu a nebyť viac blokovaný za vandalizmus. Jeden z nich sa nazýva Bootstrap Protocol (zvyčajne skrátene BOOTP). Zariadenie, ktoré potrebuje novú adresu, nevie, v akej sieti sa nachádza, preto použije adresu IP so samými nulami (0.0.0.0), ktorú odošle ako broadcast do aktuálnej siete na špeciálny port. Okrem toho posiela MAC adresu sieťovej karty a 4 bajty náhodného čísla. Server BOOTP pošle odpoveď, tiež ako broadcast, adresovanú na iný port. Odpoveď bude obsahovať adresu MAC klienta, náhodné číslo a adresu IP klienta. Keď klient prijme údaje, nastaví zadanú adresu. Ak je takto nakonfigurovaný server BOOTP, odošle aj adresu IP a názov hostiteľa servera BOOTP, názov a cestu k súboru, ktorý sa má načítať na spustenie klienta (pomocou TFTP), alebo názov adresára, ktorý má klient pripojiť pomocou NFS.
Protokol DHCP rozširuje protokol BOOTP a umožňuje odosielať viac informácií, napríklad adresu časového servera alebo informácie užitočné na smerovanie.
Automaticky získané IP adresy môžu byť dynamické alebo statické. Statické adresovanie znamená, že ten istý počítač dostane vždy tú istú IP adresu. Pri dynamických adresách zariadenie dostane ďalšiu adresu, ktorá sa nepoužíva. Dynamické adresy, ktoré sa používajú, sa musia z času na čas prehodnotiť. Ak sa neobnovia, môžu sa použiť pre iné zariadenia.
IP verzia 4
V protokole IPv4 sa každá adresa skladá zo štyroch 8-miestnych binárnych čísel, ktoré sa nazývajú oktety. Adresa IPv4 má celkovo 32 bitov. Najväčšie číslo, ktoré možno vytvoriť pomocou 8 bežných číslic, je 99 999 999, ale najväčšie číslo, ktoré možno vytvoriť pomocou 8 binárnych číslic, je 255 (11111111 v binárnej sústave), takže každý oktet môže byť akékoľvek číslo od 0 do 255.
Adresa IPv4 môže vyzerať takto:
198.51.100.137
Každý oktet sa prevedie do desiatkovej formy a oddelí sa bodkou.
S dvoma rôznymi koncovými číslami sú spojené aj špeciálne významy. Vo všeobecnosti posledné číslo 0 znamená sieť (tzv. základná adresa) a posledné číslo 255 znamená všetky hostiteľské počítače v tejto sieti (tzv. broadcastová adresa). Počítače, ktoré sú v rovnakej miestnej sieti, majú spoločné 3 zo 4 čísel. Počítač môže byť vo viac ako jednej sieti. Môže mať aj niekoľko názvov.
Verejné/súkromné adresy
Problémom protokolu IPv4 je, že umožňuje iba 4,3 miliardy adries a my sme ich už takmer všetky využili. Na oddialenie tohto problému bol vytvorený preklad sieťových adries (NAT). Pri preklade sieťových adries sieť zdieľa jednu verejnú adresu IP a každému počítaču v sieti prideľuje súkromnú adresu IP. Všetci, ktorí žijú v tom istom dome, používajú tú istú adresu, ale pošta môže byť určená pre viacero rôznych ľudí žijúcich v dome.
Špeciálne IP adresy
Niektoré IP adresy sú vyhradené na špeciálne účely. Napríklad adresa 127.0.0.1 sa nazýva Loopback Address (spätná adresa) a všetky pakety odoslané na túto adresu sa vrátia späť do počítača, ktorý ich odoslal, napríklad odoslanie pošty sebe samému. Hoci sa to nemusí zdať užitočné, používa sa na testovanie serverov.
Blok 127.0.0.0/8 | Počiatočná adresa | Konečná adresa | Počet adries |
10.0.0.0/8 | 10.0.0.0 | 10.255.255.255 | 16,777,216 |
172.16.0.0/12 | 172.16.0.0 | 172.31.255.255 | 1,048,576 |
192.168.0.0/16 | 192.168.0.0 | 192.168.255.255 | 65,536 |
Sieť
Môže definovať ako identifikuje triedu siete
Hostiteľská časť
Môže byť definovaný ako identifikuje hostiteľa v sieti
Statická IP adresa
Je to trvalá internetová adresa. Nemožno ju zmeniť, musíme ju nakonfigurovať ručne. Používa sa v menších sieťach, všetky servery používajú statické IP. Je to jednoduchý spôsob komunikácie.
Dynamická IP adresa
(Dynamický znamená neustále sa meniť)
Je to dočasná internetová adresa. Prideľuje ju server DHCP (Dynamic Host Configuration Protocol) z určitého rozsahu IP adries.
Podsieťovanie IPv4
Aby sieť fungovala rýchlejšie, je rozdelená na podsiete. Na tento účel IP adresa obsahuje ID siete, ID podsiete a ID hostiteľa. Na určenie veľkosti ID siete, podsiete a hostiteľa sa používa špeciálne binárne číslo nazývané maska podsiete.
Pôvodný protokol IPv4 podporoval len 254 sietí, preto bola v roku 1981 špecifikácia internetového adresovania zmenená na triednu sieťovú architektúru. Triedna sieťová architektúra umožňovala väčší počet jednotlivých sietí. Prvé tri bity adresy IP určovali jej triedu. Pre bežnú počítačovú komunikáciu (Unicast) boli definované tri triedy (A, B a C). Veľkosť sieťového ID vychádzala z triedy adresy IP. Každá trieda používala viac oktetov pre sieťové ID, čím sa ID hostiteľa zmenšilo a znížil sa počet možných hostiteľov.
Historická triedna sieťová architektúra | ||||||
Trieda | Prvý oktet v binárnom tvare | Rozsah prvého oktetu | ID siete | ID hostiteľa | Počet sietí | Počet adries |
A | 0XXXXXXX | 0 - 127 | a | b.c.d | 27 = 128 | 224 = 16,777,216 |
B | 10XXXXXX | 128 - 191 | a.b | c.d | 214 = 16,384 | 216 = 65,536 |
C | 110XXXXX | 192 - 223 | a.b.c | d | 221 = 2,097,152 | 28 = 256 |
D | 1110XXXX | 224 - 254 | a.b.c.d | e | 223 = 2,100,199 | 29 = 512 |
Siete s triedami boli od roku 1993 nahradené beztriednym medzidoménovým smerovaním (CIDR). CIDR poskytuje aj sieťovú adresu a adresu hostiteľa. CIDR nemá triedy, čo znamená, že veľkosť sieťovej a hostiteľskej adresy nemusí byť v oktetoch.
Adresa IPv4 v notácii CIDR vyzerá takto
192.168.0.14/24
Lomka a číslo predstavujú počet bitov, ktoré používa identifikátor siete, v tomto prípade 24 alebo 3 oktety.
IP verzia 6
Keďže IPv4 má len 32 bitov, počet dostupných adries sa vyčerpá. Aby sa tomu zabránilo, organizácia s názvom Institute of Electrical and Electronics Engineers (IEEE) vytvorila IP verziu 6 (IPv6), ktorá nakoniec nahradí IPv4.
IP verzia 6 používa 16 oktetov alebo celkovo 128 bitov. Oktety v IPv6 sa zapisujú v šestnástkovej sústave a oddeľujú sa dvojbodkami (:). Adresa IPv6 môže vyzerať takto:
2001:0db8:85a3:0000:0000:8a2e:0370:7334
Adresa IPv6 môže byť dlhá, čo môže viesť k chybám pri jej zadávaní do počítača alebo zapisovaní. Existujú dva spôsoby, ako možno adresu IPv6 skrátiť bez toho, aby ste niečo vynechali:
- Vedúce nuly sa môžu vynechať: 2001:0db8:00b8:0008:0000:0000:0000:0001 becomes 2001:db8:b8:8:0:0:0:1
- Ľubovoľný počet sekvenčných, úplne nulových "kúskov" môže byť komprimovaný jednoducho na ::. V tej istej adrese to možno urobiť len raz: 2001:0db8:0000:0000:0000:0000:0000:0000:0001 možno zapísať ako 2001:db8::1
DNS
DNS znamená Domain Name System (systém názvov domén)
Nazýva sa aj servisný server. Je založený na sieťovej architektúre klient-server. Obsahuje databázu verejných IP adries. DNS je ako telefónny zoznam.
Ostatné verzie
Verzie pred IPv4 boli experimentálne a nikdy sa vo veľkej miere nepoužívali. Verzia 5 sa používala výlučne pre protokol Internet Stream Protocol, ktorý sa tiež nikdy bežne nepoužíval.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to IP adresa?
Odpoveď: Adresa IP (skratka pre adresu internetového protokolu) je označenie, ktoré sa používa na identifikáciu jedného alebo viacerých zariadení v počítačovej sieti, napríklad na internete. Možno ju prirovnať k poštovej adrese.
Otázka: Ako sa píše adresa IP?
Odpoveď: Adresa IP je dlhé číslo zapísané v binárnom tvare. Keďže takéto čísla sa ťažko komunikujú, adresy IP sa zvyčajne zapisujú ako súbor čísel v danom poradí.
Otázka: Čo robí adresa IP?
Odpoveď: Zariadenia používajúce adresy IP používajú na komunikáciu internetový protokol.
Otázka: Ako sa dá porovnať adresa IP?
Odpoveď: IP adresu možno porovnať s poštovou adresou.
Otázka: Je ľahké prečítať IP adresu?
Odpoveď: Nie, IP adresu nie je ľahké prečítať, pretože je zapísaná v binárnej sústave a zvyčajne je vyjadrená ako súbor čísel v danom poradí.
Otázka: Pri akom type komunikácie sa používa IP adresa?
Odpoveď: Zariadenia používajúce IP adresu používajú na komunikáciu internetový protokol.