Šakaly (Canis): druhy, správanie a výskyt

Objavte šakaly (Canis): ich druhy, nočné správanie, lovecké stratégie a rozšírenie v Afrike a Ázii. Zaujímavosti o monogamii, teritóriách a ohrozených druhoch.

Šakaly sú psovité šelmy žijúce v Afrike a Ázii. Sú to nočné mäsožravce a živia sa malými cicavcami, vtákmi a plazmi. Pri love dokážu bežať rýchlosťou približne 16 km/h; pri potrebe úteku alebo krátkeho šprintu dosahujú vyššie rýchlosti. Šakaly sú prispôsobené životu v otvorených a polootevrených biotopoch, ale nájdeme ich aj v krovinatých oblastiach a priľahlých lesoch.

Správanie a sociálna štruktúra

Šakaly sú väčšinou monogamné: páry si vytvárajú trvalejšie partnerstvá a často zostávajú spolu dlhšie obdobia. Typicky platí, že samec žije s jednou samicou) a pár spoločne vychováva mláďatá. Pár bráni svoje teritórium pred inými pármi a jedincami – označovanie hraníc prebieha hlavne pomocou močom a výkalmi. Teritórium môže byť dostatočne veľké na to, aby sa v ňom zdržiavalo niekoľko mladých dospelých jedincov, ktorí žijú s rodičmi, kým si nevytvoria vlastné územie.

Šakaly zvyčajne lovia samostatne alebo v páre, no niekedy sa spoja do malých svoriek pri love väčších koristi. Sú schopné flexibilne využiť prístup „prenasledovanie + čakanie“ aj pasívne prehrabávanie kríkov pri hľadaní drobných živočíchov. Komunikujú pomocou vokalizácií (kvičanie, vytie, štekanie), čuchových značiek a telesného jazyka.

Druhy a taxonómia

Šakaly nie sú monofyletická skupina — niekoľkokrát sa v evolúcii vyvinuli podobné formy z predkov psovitých šeliem. Podľa tradičného delenia sa medzi „typické“ šakaly zaraďujú niektoré druhy rodu Canis; celkovo sa v ľudovom vnímaní rozlišujú niekoľko foriem. Existujú štyri druhy často spomínané ako šakaly:

• Šakal čiernohlavý (Canis mesomelas) - šakal obyčajný, žije v mnohých afrických biotopoch;
• Šakal zlatý (Canis aureus) - žije v severnej a strednej Afrike a južnej Ázii;
• Šakal bočný (Canis adustus) - žije v strednej a južnej Afrike;
• Africký zlatý vlk / africký šakal (Canis lupaster, často uvádzaný aj ako Canis anthus) - taxonomicky bolo toto zaradenie predmetom revízií; ide o populácie zo severnej a severovýchodnej Afriky, ktoré sú geneticky odlišné od ázijského Canis aureus;

Vzhľad a veľkosť

Šakaly sú zvyčajne menšie než vlci, s dĺžkou tela vrátane hlavy 70–95 cm a váhou 6–15 kg v závislosti od druhu. Majú dlhé nohy, úzky trup a špicatú hlavu s výraznými ušami, čo im pomáha pri lovení drobnej koristi a vnímaní okolia v tme. Srsť býva od žltohnedej cez sivohnedú až po tmavšie odtiene; niektoré druhy majú špecifické farebné znaky, napr. čiernohlavý šakal má tmavý chrbát.

Biotop a rozšírenie

Šakaly obývajú širokú škálu biotopov: savany, polosuché oblasti, kroviny, kelovité lesy pri riekach, ale aj okraje poľnohospodárskej krajiny a predmestia. Rozšírenie jednotlivých druhov sa líši — niektoré sú viazané na Afriku, iné zas zasahujú do Ázie až po Balkán a Stredomorie (v prípade ázijského šakala).

Potrava a lov

Strava šakalov je veľmi variabilná: od malých cicavcov, vtákov a plazov až po mršiny, ovocie a hmyz. V oblastiach blízko ľudských sídel sa môžu živiť aj odpadkami. Lovia prevažne v noci alebo pri súmraku, kombinujúce samostatné prenasledovanie s číhaním. Pri love väčšej koristi alebo obrane potravy sa môžu spojiť do dočasných skupín.

Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá

Sezóna párenia a doba gravidity sa líšia podľa druhu a oblasti, ale zvyčajne samica porodí 2–6 mláďat po asi 60–65 dňoch. Mláďatá sa rodia slepé a bezmocné a sú chránené v brlohu. Obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení a výchove, niekedy pomáhajú aj dospelí „pomocníci“ z predchádzajúcich vrhov.

Vzťah k človeku a ochorenia

Šakaly majú zmiešaný vzťah s ľuďmi: na jednej strane pomáhajú regulovať populácie drobných škodcov a likvidovať mršiny, na druhej strane môžu napádať domáce zvieratá či šíriť ochorenia (napr. besnota). V niektorých regiónoch sú považované za škodcov a sú prenasledované; inde sú súčasťou miestnych kultúrnych predstáv.

Ohrozenie a ochrana

Status ochrany sa líši podľa druhu a lokality. Kým niektoré populácie sú stabilné a adaptabilné k zmenám spôsobeným človekom, iné môžu trpieť stratou biotopu, perzekúciou a ochoreniami. Taxonomické revízie (napr. oddelenie afrických foriem od ázijského Canis aureus) majú vplyv na hodnotenie ohrozenia a opatrenia na ochranu populácií.

Vlk etiópsky (Canis simensis), psovitá šelma z Etiópie a Eritrey, sa niekedy nazýva šakal simský, ale v skutočnosti je to vlk. Vlk etiópsky je jednou z najvzácnejších a najohrozenejších psovitých šeliem.

Šakaly sú dôležitou súčasťou ekosystémov, prispievajú k udržiavaniu rovnováhy a recyklácii živín. Rozličné druhy a populácie si vyžadujú cielenejšie štúdium a ochranné opatrenia, najmä vzhľadom na taxonomické zmeny, ktoré menia naše chápanie ich distribúcie a konzervačných potrieb.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo sú to šakali?

Otázka: Ako rýchlo dokážu šakaly bežať?

Otázka: Sú šakaly osamelí lovci alebo lovia v skupinách?

Otázka: Aký druh zvierat šakaly zvyčajne lovia?

Otázka: Sú šakaly monogamné?

Otázka: Zostávajú mladé dospelé šakaly so svojimi rodičmi, kým si nevytvoria vlastné teritórium?

Otázka: Je vlk etiópsky skutočne šakal alebo je to vlastne vlk?

Hľadajte podľa písmena