Klokan je jeden z dvoch druhov skákajúcich myší (rod Microdipodops), ktoré žijú v púšťach juhozápadnej časti Spojených štátov. Väčšina jedincov sa vyskytuje v štáte Nevada. Názov "klokaní myš" odkazuje na ich schopnosť dlho a vysoko skákať a na typický dvojnohý pohyb. Rod obsahuje dva uznávané druhy:
- Bledá klokanica - Microdipodops pallidus
- Klokan tmavý - Microdipodops megacephalus
Vzhľad a adaptácie
Klokaní myši sú malé hlodavce so silne vyvinutými zadnými končatinami a dlhším chvostom, ktoré im pomáhajú pri skákaní a udržiavaní rovnováhy. Majú veľké oči a uši prispôsobené nočnému spôsobu života, hustú srsť s farebnými variantmi podľa druhu — Bledá klokanica má svetlejšie sfarbenie, zatiaľ čo Klokan tmavý je tmavší. Ich predné končatiny sú kratšie a slúžia na manipuláciu s potravou.
Biotop a rozšírenie
Oba druhy obývajú piesočnaté púštne a polopúštne ekosystémy v interiéri juhozápadných štátov USA, najmä v oblasti Great Basin. Preferujú otvorené piesočnaté plochy, piesočnaté údolia a krovinaté porasty, kde nachádzajú potravu a úkryt pred predátormi.
Potrava a voda
Živia sa prevažne semenami, suchou vegetáciou a občas aj hmyzom alebo drobnými zdochlinami. Podobne ako iné heteromyidné hlodavce, získavajú väčšinu potrebnej vody z potravy a metabolických procesov, takže zvyčajne nepijú voľnú vodu. Toto prispôsobenie im umožňuje prežiť v suchých biotopoch.
Nory a denné úkryty
Klokan tmavý si často vytvára rozsiahle nory, ktoré môžu dosahovať dĺžku 3 až 8 stôp (približne 1 až 2,5 metra). Vchod do nory si počas dňa obyčajne zakrýva, aby sa znížilo riziko napadnutia a udržiavala sa vlhkosť vnútri. Nory slúžia na skladovanie zásob, odchov mláďat a úkryt pred extrémnymi poveternostnými podmienkami. Bledá klokanica sa častejšie zahrabáva len do jemného piesku, zatiaľ čo Klokan tmavý uprednostňuje jemné štrkovité pôdy, hoci dokáže využiť aj piesčité podložie.
Rozmnožovanie
Samice si v noraách rodia mláďatá — výskumy uvádzajú, že typický počet mláďat v jednom vrhu sa pohybuje od 2 do 7. Nory poskytujú bezpečné prostredie pre výchovu mladých počas prvých týždňov života. Doba rozmnožovania môže byť viazaná na dostupnosť potravy a príznivé klimatické podmienky.
Správanie a denno-nočná aktivita
Nočné správanie je u týchto druhov typické — najintenzívnejšia aktivita sa často vyskytuje približne dve hodiny po západe slnka, keď hľadajú semená a iné potravy. Počas dňa sa ukrývajú v noraách alebo pod krytom rastlín.
Sezónne stratégie
V oblastiach s veľmi nízkymi teplotami a obmedzenou dostupnosťou potravy sa predpokladá, že jedinci môžu počas chladnejších období znižovať svoju aktivitu alebo prechádzať do stavu torporu — niektoré zdroje uvádzajú, že hibernujú alebo využívajú obdobia hlbšieho spomalenia metabolizmu, aby prečkali nepriaznivé podmienky.
Príbuznosť a systematika
Klokanie myši sú súčasťou čeľade Heteromyidae a sú úzko príbuzné s inými klokanovitými hlodavcami — napríklad s klokanmi, ktoré patria do tej istej podčeľade Dipodomyinae. Hoci sú menšie než niektoré druhy klokaních potkanov, zdieľajú s nimi podobné ekologické a morfologické znaky (napr. skákavý spôsob pohybu a úsporné využívanie vody).
Predátori a ochrana
Medzi prirodzených predátorov patria sovy, menšie dravce, hady a rôzne šelmy, ktoré lovia v noci alebo pri východe/slávení myší. Stav populácií môže byť ohrozený stratou biotopu, zmenou vegetačného krytu a ľudskými zásahmi. Niektoré lokality sú citlivé na zmeny využívania pôdy, preto je dôležité monitorovať populácie a chrániť prirodzené piesočnaté oblasti.
Klokanie myši sú zaujímavým príkladom adaptácie na extrémne suché podmienky — ich morfológia, správanie a fyziológia im umožňujú uspieť v prostredí, kde by väčšina cicavcov bez špeciálnych prispôsobení zlyhala.