Absces je lokálne ohraničené ložisko hnisu vznikajúce v dôsledku zápalovej reakcie na infekciu alebo dráždenie tkaniva. V odbornom názvosloví sa spomína aj latinský termín, pričom hnis samotný sa v bežnom jazyku označuje ako hnis. Hnis sa hromadí v obmedzenom priestore v rámci tkaniva alebo orgánu a spôsobuje miestne príznaky ako bolesť, začervenanie, teplo a opuch.

Príčiny

Najčastejšou príčinou abscesov sú baktérie prenikajúce cez kožu alebo vznikajúce ako komplikácia vnútorného zápalu. Bakteriálna povaha je často potvrdená kultiváciou, preto sa v texte spomína bakteriálna etiológia. Medzi bežné pôvodcov patrí stafylokok, pričom v niektorých regiónoch je významný výskyt rezistentných kmeňov, napríklad MRSA. V niektorých situáciách môžu byť pôvodcami aj iné mikroorganizmy, vrátane parazitov, čo je častejšie v oblastiach s obmedzenými hygienickými podmienkami a v rozvojových krajinách. Abscesy môžu vzniknúť aj po poranení, chirurgickom zákroku alebo pri vstrekovaní látok do žíl.

Patogenéza

V odpovedi na infekciu prichádza do miesta zasiahnutého tkaniva zápalová imunitná reakcia: prúdia tam neutrofily, dochádza k rozpadu buniek a uvoľneniu enzýmov, čo vedie k tvorbe hnisu. Organizmus tvorí ohraničujúci zápalový val, ktorý sa pokúša infekciu izolovať; to vytvára typické kapsulárne ložisko. Proces sa môže zastaviť a absces sa zhojí, alebo pokračovať a šíriť sa do okolitého tkaniva, ak nie je adekvátne ošetrený.

Klinický obraz a formy

  • Kožné abscesy: miestne zdurvenie, bolestivosť, hmatná kolekcia tekutiny. Pri prepichnutí sa uvoľní hnis.
  • Karbunkul: rozsiahlý hnisavý zánik zahŕňajúci viaceré vlasové folikuly alebo príbuzné ložiská; pojem sa označuje aj ako karbunkul.
  • Hlboké abscesy: vznikajú v orgánoch (pečeň, pľúca, mozog) alebo v priestoroch ako perianálny kanál; pri podozrení na perianálny absces sa zmieňuje priestor konečníka a okolité oblasti konečníka.
  • Systémové príznaky: horúčka, zimnica, celková slabosť pri rozsiahlej alebo šíriacej sa infekcii.

Diagnostika

Diagnóza kožného abscesu je často klinická na základe vzhľadu a palpačných nálezov. Keď obraz nie je jednoznačný alebo je potrebné určiť rozsah hlbokej kolekcie, použije sa zobrazovanie: ultrazvuk je rýchly a neinvazívny spôsob na potvrdenie tekutiny, zatiaľ čo počítačová tomografia (CT) pomôže pri hodnotení hlbokých alebo komplikovaných abscesov. V prípade podozrenia na systémovú infekciu alebo pri plánovaní liečby sa odoberá materiál na mikrobiologické vyšetrenie, aby sa identifikovali patogény a ich citlivosť na lieky.

Liečba

Základom liečby povrchových abscesov je chirurgické otvorenie a drenáž ložiska s odstránením hnisu a necrotického tkaniva. Tento postup môže vykonať ošetrujúci lekár ambulantne alebo chirurg v anestézii v závislosti od lokalizácie a veľkosti. Po drenáži sa rozhoduje o spôsoboch ošetrenia rany; niektoré protokoly uprednostňujú primárne uzavretie, iné ponechanie otvoreného drenážneho miesta podľa situácie a stavu pacienta. Pri plánovaní liečby sa zohľadňuje aj priebeh liečby a následné ošetrenie, ktoré je možné nájsť v odporúčaniach o prehode liečby.

Systémové antibiotiká nie sú vždy potrebné u pacientov bez rizikových faktorov a pri lokalizovaných povrchových abscesoch, avšak sú indikované pri šíriacej sa infekcii, pri riziku sepsy, u imunokompromitovaných pacientov alebo ak sú izolované rezistentné kmene. Pri rozhodovaní o podaní antibiotík zohráva úlohu aj výsledok mikrobiologického vyšetrenia.

Špeciálne situácie a komplikácie

Niektoré abscesy, napríklad perianálne, intramuskulárne alebo vnútorné orgánové, vyžadujú cielenejší diagnostický prístup a často hospitalizáciu. Neliečené abscesy môžu viesť k rozšíreniu infekcie do okolitého tkaniva, tvorbe fistúl, chronických ložísk alebo k systémovým komplikáciám vrátane sepsy. Pri opakovaných recidívach je potrebné hľadať pretrvávajúce rizikové faktory alebo nosičstvo rezistentných baktérií.

Prevencia a odporúčania

Prevencia zahŕňa správnu starostlivosť o kožné poranenia, udržiavanie hygieny, včasné ošetrenie drobných infekcií a edukáciu osôb so zvýšeným rizikom (napr. ľudia užívajúci intravenózne drogy). V prípade podozrenia na absces alebo pri zhoršovaní príznakov je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Pacienti s opakujúcimi sa abscesmi by mali podstúpiť vyšetrenie rizikových faktorov a oportunitných infekcií, aby sa predišlo recidívam.

Pre odborné odporúčania, podrobné postupy a konkrétne otázky ohľadom liečby sa odporúča konzultovať informácie o infekčnej etiológii, postupoch pri prehode liečby a o možnostiach antimykrobiálnej liečby podľa výsledkov kultivácie a odporúčania laboratória. Ak potrebujete získať viac informácií o konkrétnych metódach zobrazovania alebo liečby, sú dostupné zdroje venované ultrazvuku, CT a problematike perianálnych abscesov.