Labradorské more (francúzsky mer du Labrador) je rameno Severného Atlantického oceánu medzi Labradorským polostrovom a Grónskom. More je obklopené kontinentálnymi šelfmi na juhozápade, severozápade a severovýchode. Na severe sa spája s Baffinovým zálivom cez Davisov prieliv. Označuje sa ako okrajové more Atlantiku.

Labradorské more je hlboké približne 3400 metrov a široké 1000 kilometrov v mieste, kde sa spája s Atlantickým oceánom. Smerom k Baffinovmu zálivu sa stáva plytším na menej ako 700 m (383 siah; 2297 stôp) a prechádza do 300 km širokého Davisovho prielivu.

Teplota vody sa pohybuje od -1 °C v zime do 5-6 °C v lete. Slanosť je pomerne nízka, 31 - 34,9 častíc na tisíc. V zime sú dve tretiny mora pokryté ľadom.

Poloha, hranice a susedia

Labradorské more leží medzi východným pobrežím Kanady (provincia Newfoundland a Labrador) a západným pobrežím Grónska (územie Dánska). Je to prechodová oblasť medzi otvoreným Atlantikom a arktickými vodami Baffinovho zálivu. Vzdialenosti a orientácia robia z tohto mora dôležitú zónu stretu studených polárnych a teplejších atlantických prúdov.

Prúdy a hydrológia

Hlavným prúdom ovplyvňujúcim toto more je studený Labradorský prúd, ktorý tečie juhovýchodným smerom pozdĺž pobrežia Kanady a prináša studenú, čerstvú vodu a ľadovce z Arktídy. Na juhovýchode sa tieto vody stretávajú s teplejším a slanším prúdom Gulf Stream / Severným Atlantickým prúdom, čo spôsobuje silné horizontálne a vertikálne miešanie, husté hmly a bohatú produktivitu vynesenej živín.

V zimných mesiacoch v dôsledku silného ochladenia a zvýšenej morského miešania dochádza v severnom a centrálom Labradorskom mori k intenzívnej vertikálnej konvekcii. To vedie k tvorbe tzv. Labrador Sea Water (LSW) — hustejšej strednej vrstvy, ktorá je súčasťou severoatlantického obehu (AMOC) a má význam pre medziskalárne prenosy tepla a uhlíka v Atlantiku.

Hĺbka, dno a geológia

Priemerná hĺbka dosahuje až približne 3400 m, so zonálnymi zmenami smerom k Baffinovmu zálivu, kde sa dna stáva plytšie. Dno obsahuje kontinentálne šelfy, svahy a hlbokomorské kotliny, pričom sedimenty sú prevažne z ílov, prachov a biologického pôvodu (zostávky fytoplanktónu a zooplanktónu). Na mnohých miestach sú prisypané aj materiály z ľadovcových tokov a odtrhnuté bloky z morského dna v dôsledku minulých glaciálnych procesov.

Teplota, slanosť a ľad

Teplota povrchových vôd sa v priebehu roka pohybuje medzi približne -1 °C v zime a 5–6 °C v lete. Vertikálne profily ukazujú výrazné ochladenie smerom k hĺbke.

Slanosť je relatívne nízka (cca 31–34,9 ‰), čo je spôsobené prítokmi sladkej vody z roztápajúcich sa ľadovcov, riečnych odtokov a topením morského ľadu. Tieto faktory ovplyvňujú hustotu vody a dynamiku miešania.

Ľad a ľadovce: v zime býva pokrytie ľadom rozsiahle — typicky sú dve tretiny mora zľadnené, pričom rozsah a trvácnosť morského ľadu sa menia medzi rokmi. Z Grónska sa do mora kalia ľadovce, ktoré tvoria pohyblivé ľadovcové kryhy a ľadovce (icebergs), často unášané Labradorským prúdom na juh. Tieto ľadové objekty predstavujú významné riziko pre námornú dopravu.

Biologická rozmanitosť a hospodárske využitie

Labradorské more je produktívne ekologické pásmo s bohatými rybolovnými zásobami. V minulosti bolo významným ložiskom atlantického treska; po poklese populácie a úpadku v 90. rokoch sa rybolov presunul či diverzifikoval na druhy ako krevety, kraby (snow crab), halibut a ďalšie demersálne druhy. Oblasť obývajú tiež rozmanité vtáky (napr. rôzne druhy morských vtákov), morský cicavci ako veľryby (hrbaté, kosatky, delfíny), tulene a ďalšie organizmy viazané na bohatý potravinový reťazec.

Bezpečnosť plavby a prírodné riziká

  • Výskyt ľadovcov a plávajúcich ľadových kryh — riziko kolízií s plavidlami.
  • Silné vetry, búrky a husté hmlové podmienky, ktoré zhoršujú viditeľnosť a navigáciu.
  • Silné prúdenie a miešanie vôd pri styku Labradorského prúdu s teplejšími prúdmi.

Historicky sa kvôli nebezpečenstvu ľadov vytvorili monitorovacie a záchranné mechanizmy (napr. medzinárodný dohľad nad ľadovcami a varovania pre plavbu v severnom Atlantiku).

Výskum a zmeny klímy

Labradorské more je dôležitou oblasťou pre klimatický a oceánografický výskum. Procesy vertikálnej konvekcie a tvorba hustých vod tu priamo ovplyvňujú severoatlantický obežný prúd (AMOC), ktorý má kľúčovú úlohu pri prenose tepla v Atlantiku. Zmeny v sezónnom rozsahu mora ľadu, otepľovanie povrchových vôd a zmena slanosti vplyvom tavenia gravitačných ľadovcov a zrážok sú sledované pomocou oceánografických expedícií, bójí, Argo meracích plavákov a satelitného pozorovania.

Globálne otepľovanie už v tejto oblasti spôsobuje zmeny v sezónnosti ľadu, migrácii druhov a vo vlastnostiach morských vod, čo má následky pre rybolov, miestne spoločenstvá a globálnu cirkuláciu oceánov.

Zhrnutie

Labradorské more je studené, hlboké a dynamické rameno Severného Atlantiku s významnou úlohou v regionálnej ekológii, medzinárodnom rybolove a globálnom klimatickom systéme. Jeho londovanie studeného Labradorského prúdu, prítomnosť ľadu a ľadovcov, bohaté morské ekosystémy a vplyv na tvorbu hustých vod robia z tejto oblasti predmet intenzívneho vedeckého záujmu a súčasne predmet starostlivosti pri plánovaní námornej dopravy a udržateľného využívania prírodných zdrojov.