Rosomák (Gulo gulo) je najväčší člen čeľade lasicovitých (Mustelidae). Je to zavalitá a svalnatá šelma, ktorá vonkajším vzhľadom pripomína skôr malého medveďa než typickú lasicovitú. Rosomák je väčšinou samotárske zviera, má povesť húževnatého bojovníka a dokáže uloviť alebo odtrhnúť korisť omnoho väčšiu než je on sám. Z hľadiska výživy je to silný a všestranný predátor a mrchožrút, ktorý využíva široké spektrum zdrojov potravy.
Popis
Rosomák má mohutné telo, širokú hlavu, krátke nohy a hustú, vodoodpudivú srsť, ktorá ho chráni pred extrémnymi mrazmi. Srsť je zvyčajne tmavohnedá s charakteristickými svetlejšími pruhmi alebo škvrnami po bokoch a často aj so svetlejšou maskou na tvári. Má silné čeľuste a zuby prispôsobené lámaniu kostí a trhaní mäsa.
Rozmery (priemerné): telo 65–107 cm (bez chvosta), chvost 13–26 cm, výška v kohútiku 30–45 cm. Hmotnosť sa líši podľa pohlavia a oblasti: samce zvyčajne 11–18 kg, samice 7–12 kg. Rosomáky sú výrazne pohlavne dimorfné — samce sú väčšie a ťažšie než samice. Životnosť vo voľnej prírode dosahuje bežne 10–12 rokov (v zajatí aj viac).
Rozšírenie a biotop
Rosomák je druh s cirkumpolárnym rozšírením v severských oblastiach: obýva boreálne lesy, tajgu, tundru a horské oblasti v Európe, Ázii a Severnej Amerike. V Európe sa vyskytuje hlavne v Rusku a škandinávskych krajinách; v Severnej Amerike v Kanade, Aljaške a v niektorých horských oblastiach (napr. Skalnaté vrchy). Existuje jasný rozdiel medzi dvoma poddruhmi: starosvetskou formou Gulo gulo gulo a novosvetskou formou G. g. luscus.
Rosomák preferuje oblasti s hustým snehom v zime, kde mu jeho veľké, snehom prekryté tlapky umožňujú pohyb po povrchu snehu bez prílišného zapadania. V horských regiónoch využíva zalesnené úbočia i alpské pásma.
Strava a správanie
Rosomák je oportunistický všežravec: jeho strava zahŕňa hlodavce, zajačie a vtáčie mláďatá, vajcia, mladé jelene či sobov (najmä ak sú oslabéné alebo mŕtve), ryby, hmyz, bobule a rastlinné zvyšky. Veľkú časť potravy tvorí mršina — rosomák vyhľadáva uhynuté zvieratá a dokáže ich roztrhať aj cez zamrznutú vrstvu. Pri love môže útočiť aj na živú korisť väčšiu než je on sám, často využíva prepad alebo cielenie na mladé či oslabnuté jedince.
Je väčšinou samotársky, aktívny najmä v noci a za súmraku. Má rozľahlé teritórium, ktoré si samce značne prekrývajú s teritóriami viacerých samíc; domovské oblasti môžu dosahovať stovky štvorcových kilometrov. Označuje teritórium zápachovými žľazami a hlbokými stopami v snehu. Je dobre prispôsobený pohybu v náročnom teréne: vie liezť, kopat a rýchlo bežať na krátke vzdialenosti.
Rozmnožovanie a vývoj mláďat
Rozmnožovanie zahŕňa potrat zvaný oneskorená implantácia: párenie prebieha v lete (júl–september), ale skutočný vývoj embryí sa začína až neskôr, čo umožňuje rodeniu mláďat v optimálnom období (zvyčajne marec–apríl). Samica rodí v brlohu 1–3 mláďatá, ktoré sú spočiatku slepé a bezmocné. Matka sa o ne stará v brlohu niekoľko mesiacov; mláďatá začínajú opúšťať brloh a učiť sa lovu na jeseň. Pohlavná dospelosť prichádza zvyčajne v 2–3 rokoch.
Ekologická úloha a ochrana
Rosomák zohráva dôležitú úlohu ako čistič prírody — likviduje mršiny a reguluje populácie menšej koristi. Napriek tomu, že je medzinárodne klasifikovaný IUCN ako najmenej ohrozený (Least Concern), v niektorých oblastiach je jeho početnosť nízka alebo klesajúca kvôli lovu, pascám, strate biotopov a zmene klímy. Zmeny v snehových podmienkach a odlesňovanie môžu znižovať kvalitu jeho biotopov.
Hrozby zahŕňajú ilegálny a regulovaný lov (kožušiny), kolízie s infraštruktúrou, fragmentáciu biotopov a úbytok koristi. Ochranné opatrenia zahŕňajú monitorovanie populácií, obmedzenie lovu v citlivých oblastiach, ochranu brlohov a ochranu kontinuitných biotopov, ktoré umožňujú presuny medzi jedincami.
Zhrnutie: Rosomák je robustná lasicovitá šelma s výnimočnými prispôsobeniami pre život v chladnom a snehom pokrytom prostredí. Je zároveň zručný lovec aj vytrvalý mrchožrút, významný pre udržiavanie rovnováhy v ekosystémoch severných oblastí.
