Laptevovo more – arktické okrajové more na severnej Sibíri

Laptevovo more – arktické okrajové more Severnej Sibíri: drsné podnebie, plytké vody, ostrovy s mamutími nálezmi, málo obyvateľov a prístav Tiksi.

Laptevovo more (v pôvodnom texte nazvané „More Laptevovcov“) je okrajové more Severného ľadového oceánu na severnom pobreží Sibíri, ohraničené polostrovom Tajmyr, Severnou Zemou a Novosibírskymi ostrovmi. Jeho severná hranica vedie od Arktického mysu až po Anisijský mys. Na západe susedí s Karským morom, na východe s Východosibírskym morom.

Geografia a hydrológia

Laptevovo more je relatívne plytké — väčšina jeho častí má hĺbku menej ako 50 metrov, hoci v niektorých oblastiach môžu hĺbky miestami dosahovať aj niekoľko sto metrov. Z pobrežia do mora ústia veľké sibírske rieky, ktoré zásobia oblasť sladkou vodou a sedimentami; medzi najvýznamnejšie patrí Lena, ďalej Chatanga, Anabar, Olenyok, Omoloy a Yana. Vplyv týchto riek spôsobuje relatívne nízku slanosť povrchových vôd v pobrežných oblastiach a značné množstvo organického materiálu a usadenín.

Podnebie a ľad

Podnebie oblasti je velmi drsné: teploty zostávajú pod 0 °C väčšinu roka a more je zamrznuté po značnú časť roka (typicky 9 a viac mesiacov). V lete, najmä v auguste a septembri, sa vytvárajú sezónne odľadnené oblasti (polynije), keď sa rozsiahle plochy ľadu rozpadnú a vznikajú otvorené vodné plochy. Laptevovo more je pritom jednou z hlavných oblastí, kde sa tvorí arktický morsky ľad, a hrá dôležitú úlohu v regionálnej cirkulácii morského ľadu a chladu.

Fauna, flóra a paleontologické nálezy

V dôsledku chladného podnebia a nízkej slanosti je biologická rozmanitosť nižšia než v miernejších moriach, no oblasť je domovom špecializovaných arktických druhov. Vyskytujú sa tu napríklad tulene (vrátane tuleňa krabožravého), mrože a príležitostne medvede polarne. V pobrežných oblastiach a na ostrovoch hniezdia početné druhy morského vtáctva. V letnom období sú dôležité fytoplanktónové kvety, ktoré podporujú potravinové reťazce.

Na Novosibírskych ostrovoch a priľahlých pobrežiach sa nachádzajú dobre zachované pozostatky pravekých zvierat vrátane mamutov, ktoré sú často odhaľované v dôsledku erózie permafrostu a odplavovania pobrežia.

Ľudia a história

Oblasti pozdĺž pobrežia obývali tisíce rokov pôvodné národy — v texte sú spomenuté kmene Jukagirov (jukagirovia), neskôr Evenovia a Evenkovia. Postupne sem prišli aj jakuti a neskôr ruskí osadníci. Ruský prieskum oblasti sa začal už v 17. storočí, keď sa expedície presúvali zo juhu po riekach smerujúcich k moru. Najväčším mestom a hlavným prístavom v regióne je Tiksi, ktorý slúži ako logistické a vedecké centrum oblasti a dôležitý prístav pre Severnú morskú trasu.

Význam, súčasné problémy a výskum

Laptevovo more má ekologický a klimatický význam: je jednou z hlavných oblastí tvorby morského ľadu v Arktíde a ovplyvňuje regionálnu klímu. Oblasť tiež priťahuje vedecký záujem v súvislosti s permafrostom a potenciálnym uvoľňovaním uhlíka a metánu pri jeho otepľovaní. Intenzívnejšia erózia pobrežia, topenie permafrostu a zmeny v sezóne morského ľadu predstavujú riziká pre miestne ekosystémy a tradičné spôsoby života pôvodných obyvateľov.

Okrem výskumu klímy a permafrostu sa v oblasti skúma aj biodiverzita, morská geológia a možnosti bezpečnejšieho využívania Severnou morskou trasou v súvislosti s topením ľadu. Napriek svojej odľahlosti je Laptevovo more dôležitou súčasťou arktickej krajiny so značným vedeckým i ekologickým významom.

Flóra a fauna

Kvôli drsnému podnebiu je tu málo rastlín aj živočíchov. Rastlinstvo mora je zastúpené najmä diatómami, ktorých je viac ako 100 druhov. Počet druhov zelených rias, siníc a bičíkovcov je približne po 10 druhov. Fytoplanktón je charakteristický pre brakické vody. Zooplanktónu je približne 30 druhov. Pobrežnú flóru tvoria najmä machy a lišajníky a niekoľko kvitnúcich rastlín vrátane arktického maku, lomikameňa (Saxifraga), drábov a malých populácií vŕby polárnej (Salix polaris) a vŕby plazivej (Salicaceae). Medzi vzácne cievnaté rastliny patria druhy Cerastium a Saxifraga. Medzi necievnaté rastliny patria rody machov Detrichum, Dicranum, Pogonatum, Sanionia, Bryum, Orthothecium a Tortura, ako aj rody lišajníkov Cetraria, Thamnolia, Cornicularia, Lecidea, Ochrolechia a Parmelia.

Medzi stále druhy cicavcov patria tuleň krúžkovaný, tuleň bradatý, tuleň karpatský, mrož, lemy obojkové, líška polárna, sob, vlk, svišť, zajac polárny a medveď biely. Veľryba beluga navštevuje región sezónne. Žije tu niekoľko desiatok druhov vtákov. Niektoré z nich patria k trvalým (tundrovým) druhom, ako napr. snežný chochlač, fialový chochlač, sova snežná a húska brtník. Iné vytvárajú veľké kolónie na ostrovoch a morskom pobreží. Patrí k nim malý vták, čiernonohá čajka, čierna lastovička, čajka slonovinová, uria, charadriiformes a čajka glaucous. Ďalšími druhmi vtákov sú chochlačka, sterna, fulmar severný, čajka slonovinová, čajka ľadová, čajka Rossova, kačica dlhochvostá, kačica divá, sluka lesná a tetrov hlucháň. Vyskytuje sa tu 39 druhov rýb, väčšinou typických pre braskické prostredie. Hlavnými sú lipne a sihy (Coregonus), napríklad muksun, sih široký a omul. Časté sú aj sardinky, arktický cisco, Beringov cisco, polárny smáčik, šafran, polárna treska, platesa a arktická mrena a inkonnu.

V roku 1985 bola v delte rieky Lena vytvorená prírodná rezervácia Ust-Lena. Má rozlohu 14 300 km². V roku 1986 boli do rezervácie začlenené Novosibírske ostrovy. V rezervácii sa vyskytuje množstvo rastlín (402 druhov), rýb (32 druhov), vtákov (109 druhov) a cicavcov (33 druhov).

·        

More Laptevov. Západ slnka.

·        

More Laptevov. Ľadové húštiny.

·        

Vznášadlo Hivus-10 v mori Laptevov

Snežná sova


Snežný králik

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to more Laptevov?

Otázka: Aké sú hranice mora Laptevov?

Otázka: Ako dostalo Laptevovo more svoj názov?

Otázka: Aké je podnebie v mori Laptevov?

Otázka: Je more Laptevov husto osídlené?

Otázka: Ktoré rieky sa vlievajú do mora Laptevov?

Otázka: Aké je najväčšie mesto a prístav v mori Laptevov?

Hľadajte podľa písmena