Laptevovo more (v pôvodnom texte nazvané „More Laptevovcov“) je okrajové more Severného ľadového oceánu na severnom pobreží Sibíri, ohraničené polostrovom Tajmyr, Severnou Zemou a Novosibírskymi ostrovmi. Jeho severná hranica vedie od Arktického mysu až po Anisijský mys. Na západe susedí s Karským morom, na východe s Východosibírskym morom.
Geografia a hydrológia
Laptevovo more je relatívne plytké — väčšina jeho častí má hĺbku menej ako 50 metrov, hoci v niektorých oblastiach môžu hĺbky miestami dosahovať aj niekoľko sto metrov. Z pobrežia do mora ústia veľké sibírske rieky, ktoré zásobia oblasť sladkou vodou a sedimentami; medzi najvýznamnejšie patrí Lena, ďalej Chatanga, Anabar, Olenyok, Omoloy a Yana. Vplyv týchto riek spôsobuje relatívne nízku slanosť povrchových vôd v pobrežných oblastiach a značné množstvo organického materiálu a usadenín.
Podnebie a ľad
Podnebie oblasti je velmi drsné: teploty zostávajú pod 0 °C väčšinu roka a more je zamrznuté po značnú časť roka (typicky 9 a viac mesiacov). V lete, najmä v auguste a septembri, sa vytvárajú sezónne odľadnené oblasti (polynije), keď sa rozsiahle plochy ľadu rozpadnú a vznikajú otvorené vodné plochy. Laptevovo more je pritom jednou z hlavných oblastí, kde sa tvorí arktický morsky ľad, a hrá dôležitú úlohu v regionálnej cirkulácii morského ľadu a chladu.
Fauna, flóra a paleontologické nálezy
V dôsledku chladného podnebia a nízkej slanosti je biologická rozmanitosť nižšia než v miernejších moriach, no oblasť je domovom špecializovaných arktických druhov. Vyskytujú sa tu napríklad tulene (vrátane tuleňa krabožravého), mrože a príležitostne medvede polarne. V pobrežných oblastiach a na ostrovoch hniezdia početné druhy morského vtáctva. V letnom období sú dôležité fytoplanktónové kvety, ktoré podporujú potravinové reťazce.
Na Novosibírskych ostrovoch a priľahlých pobrežiach sa nachádzajú dobre zachované pozostatky pravekých zvierat vrátane mamutov, ktoré sú často odhaľované v dôsledku erózie permafrostu a odplavovania pobrežia.
Ľudia a história
Oblasti pozdĺž pobrežia obývali tisíce rokov pôvodné národy — v texte sú spomenuté kmene Jukagirov (jukagirovia), neskôr Evenovia a Evenkovia. Postupne sem prišli aj jakuti a neskôr ruskí osadníci. Ruský prieskum oblasti sa začal už v 17. storočí, keď sa expedície presúvali zo juhu po riekach smerujúcich k moru. Najväčším mestom a hlavným prístavom v regióne je Tiksi, ktorý slúži ako logistické a vedecké centrum oblasti a dôležitý prístav pre Severnú morskú trasu.
Význam, súčasné problémy a výskum
Laptevovo more má ekologický a klimatický význam: je jednou z hlavných oblastí tvorby morského ľadu v Arktíde a ovplyvňuje regionálnu klímu. Oblasť tiež priťahuje vedecký záujem v súvislosti s permafrostom a potenciálnym uvoľňovaním uhlíka a metánu pri jeho otepľovaní. Intenzívnejšia erózia pobrežia, topenie permafrostu a zmeny v sezóne morského ľadu predstavujú riziká pre miestne ekosystémy a tradičné spôsoby života pôvodných obyvateľov.
Okrem výskumu klímy a permafrostu sa v oblasti skúma aj biodiverzita, morská geológia a možnosti bezpečnejšieho využívania Severnou morskou trasou v súvislosti s topením ľadu. Napriek svojej odľahlosti je Laptevovo more dôležitou súčasťou arktickej krajiny so značným vedeckým i ekologickým významom.
