Šafranová treska (Eleginus gracilis) je menší druh treskovitých rýb z čeľade Gadidae, príbuzný treske pravej (rod Gadus). Má protáhle telo, tmavozelené až hnedé s nepravidelnými škvrnami na bokoch a svetlejším bruchom. Typicky dosahuje dĺžku do 40–60 cm a hmotnosť do približne 1,3 kg; jedinci sú však často menší. Ako ostatné treskovité má tri chrbtové plutvy a dve análne plutvy a dobre vyvinutú laterálnu čiaru.

Výskyt a biotopy

Šafranová treska sa vyskytuje v severnom Tichom oceáne, od pobrežia Kórey a japonských vôd cez Aljašku až po Beringov prieliv. Často sa nachádza v oblastiach ako Japonské a Ochotské more, Beringovo more a priľahlé pobrežné oblasti Aleutských ostrovov. Uprednostňuje plytšie pobrežné vody, zvyčajne do hĺbky približne 60 m, ale občas sa vyskytuje aj do 200 m.

Ide o euryhalinný druh, ktorý dobre toleruje nízke salinity – často sa vyskytuje v brakických vodách estuárov a dokáže prenikať hlboko do sladkovodných tokov, kde sa občas vyskytuje v riekach a potokoch, najmä mladé jedince využívajú estuáry ako chovné oblasti.

Biológia a ekológia

  • Dospievanie a rozmnožovanie: Tresky šafranové začínajú pohlavne dospievať spravidla v 2.–3. roku života. Rozmnožovanie prebieha v pobrežných oblastiach, väčšinou v priebehu zimy a skorého jara. Vajcia sú pelagické a larvy tráviacu časť života v planktone, po čom juvenilné štádiá mienia do mělších vôd a estuárov.
  • Potrava: Sú všežravé s dôrazom na živočíšnu zložku – živia sa menšími rybami a rôznymi bezstavovcami, najmä kôrovcami (napr. kraby, korýše), dážďovcami (polychaety), drobnými mäkkýšmi a ostatným bentickým drobným organizmom.
  • Ekologická rola: Pôsobia ako dôležitý článok v pobrežných potravinových reťazcoch – prenášajú energiu z bentosu a planktonu k vyšším predátorom (väčšie ryby, morskí cicavci, vtáky).
  • Predátori a konkurencia: Medzi prirodzených predátorov patria väčšie treskovité druhy, halibuty, morskí cicavci a vtáky. Konkurujú s inými bentickými a pelagickými druhmi o potravu a priestor.

Význam pre človeka a rybolov

Treska šafranová má lokálny komerčný význam, najmä v ruskom Ďalekom východe, kde je štát s najväčším úlovkom Rusko. Loví sa aj v Japonsku, Južnej Kórei a v menšej miere pozdĺž aljašských pobreží. Rybári používajú ťahacie siete, vlečné siete, seine a sieťové techniky.

Rybársky úlovok sa spracováva na čerstvo konzumnú rybu, mrazené produkty, solenie, údenie a niekde aj na výrobu surimi. V Rusku a Japonsku sa šafranová treska bežne predáva a konzumuje ako lacnejšia alternatíva iných tresiek.

Ohrozenia a opatrenia

Väčšinou nejde o druh považovaný za celosvetovo ohrozený, avšak miestne populácie môžu podliehať kolísaniam v dôsledku nadmerného rybolovu, zmien v životnom prostredí, znečistenia a klimatických zmien (ohrev morí a zmena rozloženia potravy). Rybárske správy a regionálne orgány v oblastiach lovu aplikujú kvóty a regulácie podľa aktuálnych hodnotení stavu populácií.

Upozornenie pre pozorovateľov a zhrnutie

Pri určovaní je užitočné hľadať menší, škvrnitý cod-like vzhľad s tromi chrbtovými plutvami a dvoma análničnými plutvami, tmavšími bokmi a svetlejším bruchom. Keďže druh znáša nízku salinitu, často ho možno nájsť aj v estuároch a riekach, čo ho odlišuje od mnohých iných treskovitých rýb viazaných prísne na morské vody.