Zmluva o prímerí v Compiègne (11. novembra 1918) – koniec prvej svetovej vojny
Zmluva o prímerí v Compiègne (11.11.1918) – rozhodujúci podpis v železničnom vagóne, ktorý ukončil 1. svetovú vojnu; pozadie, kľúčové osobnosti a následky.
Zmluva o prímerí medzi Spojencami, ktorí bojovali proti Nemecku počas prvej svetovej vojny, a Nemeckom bola podpísaná 11. novembra 1918 v železničnom vagóne v Compiègnskom lese a znamenala praktický koniec bojov na západnom fronte. Najdôležitejšími osobami, ktoré ju podpísali, boli maršal Ferdinand Foch, hlavný veliteľ Spojencov, a Matthias Erzberger, zástupca novej nemeckej civilnej vlády. Prímerie bolo dohodnuté 11. novembra o piatej hodine ráno a vstúpilo do platnosti o 11. hodine parížskeho času.
Pozadie rokovaní
Po sérii porážok na frontoch a rastúcom vnútronemeckom nepokoji sa nemecká vláda ocitla pod silným tlakom. Úradujúci nemecký veliteľ Paul von Hindenburg požiadal 7. novembra Ferdinanda Focha telegramom o zorganizovanie stretnutia. Situáciu v krajine komplikovala hroziaca revolúcia v Berlíne, Mníchove a inde v Nemecku; 9. novembra navyše abdikoval cisár Viliam II. a v Nemecku sa rýchlo formovala nová republika. Nemecká delegácia vedená Erzbergerom prišla do Compiègne s jasnou úlohou dosiahnuť prímerie, ktoré by zastavilo krvoproliatie a umožnilo rokovania o trvalom mieri.
Hlavné podmienky prímeria
- Okamžité zastavenie všetkých bojových operácií na zemi, mori a vo vzduchu.
- Evakuácia všetkých nemeckých síl z okupovaných území (Francúzsko, Belgicko, Luxembursko) a návrat hraníc na predvojnový stav v niektorých oblastiach.
- Postupné stiahnutie nemeckých vojsk za rieku Rýn a demilitarizácia oblasti Rýna.
- Odovzdanie vojenského materiálu: delá, munície, tanky, lietadlá a predovšetkým ponoriek (u-boty) a ďalších lodí.
- Prepustenie zajatcov a vážne chorých, umožnenie humanitárnej pomoci.
- Zabezpečenie prístupu spojencov k nemeckým dopravným prostriedkom (lokomotívy, vagóny) na presun vojsk a zásob.
- Okrem vojenských ustanovení armistice nedefinovalo konečné politické a finančné podmienky mieru — tie mali byť dojednané neskôr na mierovej konferencii (ktorá vyvrcholila Versaillskou zmluvou 1919).
Bezprostredné následky
Prímerie prinieslo okamžité zastavenie boja na západnom fronte a uvoľnenie humanitárnej situácie pre milióny vojakov a civilistov. Vojnové operácie skončili, no právne a politické otázky boli odložené na mierovú konferenciu. V Nemecku vyvolalo tvrdenie o „porážke“ hlbokú vnútornú krízu — boli to roky politických zlomov, násilia a revanchizmu, ktoré mali dlhodobé dôsledky.
Význam v historickom kontexte
11. november sa stal dňom pamiatky na ukončenie veľkého konfliktu: v mnohých krajinách sa tento dátum slávi ako Deň prímeria, Deň veteránov alebo Deň spomienky. Prímerie však nebolo mierom — predstavovalo dočasné zastavenie boja, ktoré pripravilo pôdu pre mierové rokovania. Mnohé z tvrdých podmienok, ktoré boli neskôr súčasťou Versaillskej zmluvy, v Nemecku vyvolali pocit nespravodlivosti a pomstiteľstva. V historickej pamäti sa tiež spomína, že nacistické Nemecko v roku 1940 využilo rovnaký železničný vagón a rovnaké miesto v Compiègnskom lese na to, aby prinútilo Francúzsko podpísať podmienky prímeria — čo bolo symbolické gesto pomsty za hanbu z roku 1918.
Osobné následky pre signatárov
Matthias Erzberger, ktorý podpísal prímerie za Nemecko, bol neskôr terčom útokov pravicových extrémistov a v roku 1921 bol zavraždený — jeho podpis bol pre mnohých nacionalistov symbolom zrady. Ferdinand Foch zostal vnímavý k dôležitosti vojenského poriadku pri rokovaniach o mieri a jeho slová o dočasnosti prímeria sú často citované: podľa známeho výroku šlo „nie o mier, ale o prímerie na dvadsať rokov“ — výroky tohto druhu odrážajú obavy niektorých vojenských predstaviteľov o budúcnosť európskeho mieru.
Aj keď prímerie z 11. novembra 1918 formálne ukončilo boje medzi Nemeckom a Spojencami na západe, skutočné uzavretie konfliktu prišlo až s následnými mierovými zmluvami a politickými zmenami v celej Európe.
Táto fotografia vznikla po dosiahnutí dohody o prímerí, ktorá ukončila prvú svetovú vojnu. Ide o železničný vagón Ferdinanda Focha, ktorý sa nachádza v lese Compiègne. Foch je druhý sprava.
Titulná strana New York Times v Deň prímeria 11. novembra 1918.
Hlavné osoby
V prípade spojencov išlo výlučne o vojenský personál:
- Maršal Francúzska Ferdinand Foch, vrchný veliteľ spojeneckých vojsk
- Prvý námorný lord admirál Rosslyn Wemyss, britský zástupca
- Generál Maxime Weygand, náčelník Fochovho štábu
Pre Nemecko:
- Matthias Erzberger, občiansky politik;
- Gróf Alfred von Oberndorff z ministerstva zahraničných vecí;
- Generálmajor Detlev von Winterfeldt, armáda;
- Kapitán Ernst Vanselow, námorníctvo.
Generál Weygand a generál von Gruennel sa v tomto (francúzskom) dokumente nespomínajú.
Mier medzi Spojencami a Nemeckom, ktorý nasledoval po tomto prímerí, bola Versaillská zmluva z roku 1919.
Súvisiace stránky
- Pamätný deň
- Versaillská zmluva (1919)
Súradnice: 49°25′38″N 2°54′23″E / 49.427361°N 2.906420°E / 49.427361; 2.906420
Otázky a odpovede
Otázka: Čo bolo prímerie?
Odpoveď: Prímerie bola dohoda medzi Spojencami a Nemeckom o ukončení bojov na západnom fronte počas prvej svetovej vojny.
Otázka: Kedy nadobudlo platnosť?
Odpoveď: Prímerie nadobudlo platnosť 11. novembra 1918 o 11. hodine parížskeho času.
Otázka: Kto boli najdôležitejšie osoby, ktoré ho podpísali?
Odpoveď: Najdôležitejšími osobami, ktoré ho podpísali, boli maršal Ferdinand Foch, hlavný veliteľ Spojencov, a Matthias Erzberger, zástupca Nemecka.
Otázka: Kde bola podpísaná?
Odpoveď: Bola podpísaná v železničnom vagóne v Compiègnskom lese.
Otázka: Aké boli niektoré z jej podmienok?
Odpoveď: Medzi jej podmienky patrilo ukončenie nepriateľských akcií, stiahnutie nemeckých vojsk za Rýn, obsadenie Porýnia a predmostia Spojencami ďalej na východ, odovzdanie lietadiel, vojnových lodí a vojenského materiálu, prepustenie spojeneckých vojnových zajatcov a internovaných civilistov, prípadné vyplatenie reparácií Nemeckom spojeneckým krajinám za škody spôsobené v prvej svetovej vojne , neprepustenie nemeckých zajatcov a neuvoľnenie námornej blokády Nemecka.
Otázka: Ako dlho trvalo, kým sa dosiahlo úplné urovnanie?
Odpoveď: Po dohode o prímerí trvalo oveľa dlhšie, kým sa dosiahlo úplné urovnanie.
Otázka: Kedy nadobudla Versaillská zmluva platnosť?
Odpoveď: Versaillská zmluva nadobudla platnosť 10. januára 1920.
Prehľadať