Madraské predsedníctvo – história, územie a obyvateľstvo Britskej Indie

Madraské predsedníctvo: história, územné hranice a demografia južnej Britskej Indie — od koloniálnej správy po vznik Tamilnádu, jazykové rozloženie a populačné štatistiky.

Madraské predsedníctvo bolo jedno z hlavných administratívnych členení Britskej Indie, ktoré spravovala Britská východoindická spoločnosť a neskôr britská koruna. Patrilo medzi najrozľahlejšie predsedníctva a pokrývalo veľkú časť južnej Indie vrátane území dnešných štátov Tamilnádu a Ándhrapradéšu, ako aj častí dnešných štátov Odísa, Kérala, Karnátaka, Telangana a zväzového územia Lakšadweep. Mesto Madras (dnešné Chennai) bolo sídlom správy – zimným hlavným mestom predsedníctva, pričom za letné sídlo slúžili chladnejšie horské stanice ako Ootacamund (Ooty). Počas krátkeho obdobia koncom 18. storočia spadal pod madraskú správu aj ostrov Cejlón, až kým nebol oddelený a vyhlásený za korunnú kolóniu.

História a vývoj

Korene madraského predsedníctva siahajú do 17. storočia, keď Britská východoindická spoločnosť založila obchodné stanice na východnom pobreží Indického subkontinentu, vrátane pevnosti Fort St. George v Madrase (založenej v 1639). Počas 18. a 19. storočia sa územie postupne rozšírilo prostredníctvom vojenských ťažení, zmlúv s miestnymi vládcami a administratívnych preskupení. Pod britskou správou pozostávalo z priamych koloniálnych okresov (districts) a susedných kniežatín či princípových štátov, ktoré si zachovali určitú vnútornú autonómiu, ale boli pod britským protektorátom.

Územie a administratíva

Madraské predsedníctvo bolo zložené z mnohých okresov rôznej veľkosti, od pobrežných nížin po horské celky Nilgiri a západné Gháty. Administratívne centrum v Madrase spravovalo colné prístavy, obchodné siete a infraštruktúru, vrátane železníc a ciest, ktoré britská správa budovala s cieľom zjednodušiť dopravu tovaru a správu územia. Okrem priamo spravovaných území sa v regionálnom rámci nachádzali aj princípaty ako Mysore, Travancore alebo Cochin, ktoré mali vlastných vládnucich predstaviteľov, no ich zahraničná politika a obrana boli často pod britským dozorom.

Obyvateľstvo a jazyky

Súhrn sčítaní zo 19. a prvej polovice 20. storočia ukazuje výrazný rast obyvateľstva. Prvé celoústne sčítanie v predsedníctve sa podľa niektorých záznamov uskutočnilo v roku 1822 a zaznamenalo približne 13 476 923 obyvateľov. Posledné sčítanie uskutočnené v období Britskej Indie v roku 1941 uvádza populáciu Madrasského predsedníctva na 49 341 810 osôb.

Jazykovo bolo predsedníctvo veľmi rôznorodé. Už podľa sčítania z roku 1871 žili na jeho území početné jazykové skupiny: približne 14 715 000 hovoriacich po tamilsky, 11 610 000 hovoriacich po telugsky, 2 324 000 hovoriacich po malajálamsky, 1 699 000 hovoriacich po kannadsky (kanársky), 640 000 hovoriacich po orijsky a približne 29 400 hovoriacich po tulu. Nábožensky dominovali hinduisti, významné komunity tvorili aj moslimovia a kresťania, najmä v prímorských a vysťahovaleckých oblastiach.

Hospodárstvo a doprava

Ekonomika predsedníctva stála najmä na poľnohospodárstve: pestovali sa ryža, pšenica v niektorých oblastiach, bavlna, indigo a iné plodiny. V horských oblastiach Nilgiri a západných Ghátoch vznikli plantáže čaju a kávy. Pobrežie zabezpečovalo rozvoj prístavného obchodu – prístav v Madrase bol dôležitým bodom pre export tovaru a dovoz európskych i koloniálnych produktov. Výstavba železníc a ciest za britskej správy výrazne zmenila vnútornú prepravu tovarov a osôb a podporila industrializáciu niektorých centier.

Kultúra, vzdelávanie a politický význam

Madraské predsedníctvo bolo dôležitým centrom kultúrneho a vzdelanostného rozvoja. V Madrase vznikali školy, koloniálne vyššie školské inštitúcie a univerzity, ktoré šírili anglické vzdelanie a zároveň umožňovali rozvoj lokálnych kultúrnych prúdov. V prvých desaťročiach 20. storočia z tohto regiónu pochádzalo mnoho významných účastníkov indického hnutia za nezávislosť. Národné hnutie tu nabralo silu a mnohí miestni lídri a intelektuáli zohrali dôležitú úlohu v celonárodných kampaniach za oslobodenie od britskej nadvlády.

Poválečné obdobie a dedičstvo

Po vyhlásení nezávislej Indie v roku 1947 sa administratívna štruktúra postupne menila. Madraské predsedníctvo sa transformovalo na Madras State. Jazykové a politické tlaky v povojnovom období viedli k vytváraniu samostatných štátov podľa jazykového kritéria: už v roku 1953 vznikol samostatný štát Andhra pre telugojazyčné oblasti a v roku 1956 došlo k ďalšiemu výraznému preskupeniu v dôsledku States Reorganisation Act. V roku 1969 bol Madras State za vlády C. N. Annaduraia, ktorý pôsobil ako hlavný minister, premenovaný na súčasné meno Tamilnádu.

Dedičstvo madraského predsedníctva je stále viditeľné v demografickej skladbe, právnej a administratívnej infraštruktúre, železničných a cestných sieťach, prístavoch a vo vzdelávacích inštitúciách južnej Indie. Jeho história formovala politický, kultúrny aj ekonomický vývoj regiónu, ktorý dnes tvoria viaceré samostatné indické štáty.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo bolo Madrásske predsedníctvo?

Otázka: Akú plochu zaberalo Madraské predsedníctvo v najväčšom rozsahu?

Otázka: Ktoré mesto bolo zimným hlavným mestom Madrásskeho predsedníctva?

Otázka: Ktoré miesto bolo letným hlavným mestom Madraského predsedníctva?

Otázka: Ktoré významné hnutie pochádzalo z Madrásu v prvých desaťročiach 20. storočia?

Otázka: Koľko obyvateľov malo Madraské predsedníctvo podľa sčítania obyvateľstva v roku 1822?

Otázka: Ktorými jazykmi hovorila väčšina obyvateľov Madraského predsedníctva podľa sčítania ľudu v roku 1871?

Hľadajte podľa písmena