Arzenát (AsO4^3−) – ión arzénu v oxidačnom stave +5: definícia, vlastnosti a toxicita
Arzenát (AsO4^3−): definícia, chemické vlastnosti, mechanizmus toxickosti a vplyv na bunky. Prečo arzenáty nahrádzajú fosfát a aké riziká predstavujú.
Arzén v podobe arzenátového iónu má chemický vzorec AsO43- a obsahuje arzén v oxidačnom stave +5. Formálne ide o ión, ktorý vzniká odštiepením protónov z kyseliny arzénovej (H3AsO4).
Galéria obrázkov
3 ObrázkyChemické vlastnosti
- Polohy protónovania: Arzenátová kyselina je trojprotonová. Pri čiastočnom odštiepení protónov vznikajú hydrogénarzenátové ióny s chemickými vzorcami HAsO42- a H2AsO4-.
- Redox a reaktivity: Arzenáty (As(V)) sú relatívne stabilné a pôsobia ako oxidačné činidlá v porovnaní s redukovanejším arzénom (As(III), arzenit). Pri redukcii na As(III) vznikajú toxickejšie formy.
- Analóg fosfátu: Arzenát je izomorfný a chemicky podobný fosfátu (PO43-) — viaže sa ku rovnakým enzýmom a transportným systémom ako fosfát, ale nereaguje alebo reaguje inak v biochemických procesoch.
- Solí a príklady: Bežné arzenátové soli sú napr. sodná arzenát (Na3AsO4) alebo vápenatý arzenát (Ca3(AsO4)2), ktoré sa historicky používali v poľnohospodárstve a pri ochrane dreva.
Acidobázické vlastnosti
H3AsO4 má tri pKa hodnoty (približne pKa1 ≈ 2.2, pKa2 ≈ 6.9, pKa3 ≈ 11.5), takže pri fyziologickom pH (okolo 7,4) sú významné formy HAsO42- a H2AsO4-. V rastúcich pH hodnotách prevláda vlastne AsO43-.
Biologické účinky a toxicita
Arzeničnany sú toxické najmä preto, že dokážu konkurovať fosfátu v bunkových procesoch. Ak arzenát v bunkách nahradí fosfát, vznikajú biochemické produkty (napríklad ADP-arsenát) ktoré sú nestabilné a rýchlo sa rozkladajú, čím dochádza k narušeniu syntézy ATP a energetického metabolizmu. To vedie k poruche bunkových procesov a nakoniec k odumretiu bunky.
Je dôležité rozlíšiť formy arzénu: As(III) (arzenity) sú zvyčajne toxickejšie než As(V) (arzenáty), pretože arzenit lepšie preniká bunkovými membránami a viaže sa na sulfhydrylové skupiny v proteínoch.
Interakcia s mikroorganizmami
Niekedy sa v prírode vyskytujú mikroorganizmy, ktoré dokážu arzenát metabolizovať. Niektoré baktérie používajú arzenát ako terminálny akceptor elektrónov počas dýchania (tzv. disimilatorické arzenát-redukující baktérie) alebo majú enzýmy na detoxikáciu a vylučovanie arzénu. Pôvodné tvrdenia o tom, že mikroorganizmy trvalo nahrádzajú fosfát v DNA arzenátom, boli predmetom diskusií a dôkazov je nedostatok; korektnejšie je povedať, že niektoré baktérie môžu namiesto fosfátov používať arzeničnany v určitých metabolických procesoch alebo ich redukovať v rámci energetického metabolizmu. Takéto organizmy sú v literatúre niekedy označované ako arzénové baktérie.
Výskyt v životnom prostredí a zdroje kontaminácie
- Arzenát sa do životného prostredia uvoľňuje z geologických zdrojov (prírodné erózie hornín) a z antropogénnych aktivít (ťažba, spaľovanie uhlia, používanie pesticídov a konzervačných prostriedkov obsahujúcich arzén).
- Problémom je kontaminácia podzemných vôd, najmä v oblastiach s prirodzene vysokým obsahom arzénu v horninách; dôležitou reakciou je tiež prechod medzi As(V) a As(III) pod vplyvom redoxných podmienok.
- Medzinárodné zdravotné odporúčania (napr. WHO) stanovujú hodnotu pre celkový arzén vo vode na úrovni približne 10 µg/l ako limit bezpečnosti pitnej vody.
Analytika a odstraňovanie
Konkrétne formy arzénu (As(III) vs As(V)) je možné rozlíšiť analytickými metódami, ako sú ICP-MS, AAS s hydride generation, chromatografia spojená s hmotnostnou spektrometriou a iné špecifické techniky. Odstraňovanie arzenátu z vôd sa vykonáva napríklad:
- adsorpciou na železité oxidy (hydridy železa),
- koaguláciou a flokuláciou nasledovanou filtráciou,
- ionexovou výmenou,
- reverznou osmózou,
- bioremediáciou (využitím mikroorganizmov schopných meniť oxidačný stav arzénu).
Použitie a historické poznámky
Arzenátové zlúčeniny sa historicky používali v agrochémii (insekticídy, rodenticidy), v konzervačných prostriedkoch a pri úprave dreva. V mnohých krajinách sú tieto použitia obmedzené alebo zakázané kvôli toxicite a pretrvávajúcemu znečisteniu pôdy.
Zhrnutie
Arzenát (AsO43-) je anión arzénu v oxidačnom stave +5, tvoriaci soli kyseliny arzénovej. Má schopnosť nahradiť fosfát v bunkových procesoch, čo vedie k narušeniu energetického metabolizmu a toxickým účinkom. Hoci niektoré mikroorganizmy dokážu arzenát využívať alebo transformovať, pre ľudí a väčšinu organizmov predstavuje arzenát významné zdravotné riziko, ktoré si vyžaduje monitorovanie a opatrenia pri kontaminácii životného prostredia.
Výskyt
Arzénany sa prirodzene vyskytujú v rôznych mineráloch. Tieto minerály môžu obsahovať hydratované alebo bezvodé arzeničnany. Na rozdiel od fosforečnanov sa arzeničnany počas zvetrávania z minerálov nestrácajú. Príkladmi minerálov obsahujúcich arzeničnany sú adamit, alarsit, annabergit, erytrit a legrandit.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to arzeničnan?
Odpoveď: Arzén je ión s chemickým vzorcom AsO43-.
Otázka: Aký je oxidačný stav arzénu v arzeničnanoch?
Odpoveď: Arzén má v arzeničnanoch oxidačný stav +5.
Otázka: Čo sú to arzeničnany?
Odpoveď: Arzenáty sú soli kyseliny arzénovej, ktoré môžu pôsobiť ako oxidačné činidlá.
Otázka: Čo sú soli arzeničnanu vodíka?
Odpoveď: Soli arzeničnanu vodíka vznikajú, keď sa z kyseliny arzeničnej neodoberú všetky protóny, a môžu mať chemický vzorec HAsO42- alebo H2AsO4-.
Otázka: Prečo sú arzeničnany toxické?
Odpoveď: Arzénany môžu v bunkách nahradiť fosfáty, ale nefungujú rovnako, čo vedie k smrti buniek.
Otázka: Čo sú arzénové baktérie?
Odpoveď: Niektoré baktérie môžu namiesto fosfátov používať arzeničnany a nazývajú sa arzénové baktérie.
Otázka: Môžu arzeničnany nahradiť fosfát v bunkách?
Odpoveď: Áno, arzeničnany môžu v bunkách nahradiť fosfát, ale nefungujú rovnako a môžu byť toxické.
Súvisiace články
Autor
AlegsaOnline.com Arzenát (AsO4^3−) – ión arzénu v oxidačnom stave +5: definícia, vlastnosti a toxicita Leandro Alegsa
URL: https://sk.alegsaonline.com/art/6183