Malik Mir Sultan Khan (1905 – 25. apríla 1966) bol najsilnejším šachovým majstrom svojej doby z Ázie a jeden z najpozoruhodnejších „prirodzených“ šachových talentov 20. storočia. Pôvodne sluhom z britskej Indie, sprevádzal svojho pána, plukovníka Nawaba Siroma Umarom Hayatom Khanom, do Británie, kde veľmi rýchlo upútal pozornosť svetového šachu svojim výnimočným citom pre hru.

Jeho medzinárodná kariéra trvala len necelých päť rokov (1929–1933), no počas nej dosiahol pozoruhodné výsledky: trikrát vyhral majstrovstvá Veľkej Británie (1929, 1932, 1933) a jeho turnajové i zápasové výsledky ho zaradili medzi desať najlepších hráčov sveta v tom období. Sir Umar ho potom vzal späť do Indie, kde sa Sultan Khan vzdal aktívnemu šachu a vrátil sa k pokojnejšiemu životu mimo medzinárodnej scény. Súčasníci ho nazývali „možno najväčším prirodzeným hráčom modernej doby“. Hoci ho mnohí považovali za hráča majstrovského formátu a zaslúžil by sa o uznanie v podobe titulu, keď FIDE v roku 1948 udeľovala retrospektívne tituly niektorým bývalým hráčom, Sultan Khanovi už tento titul priznaný nebol.

Sultan Khan sa naučil hru od svojho otca okolo deviateho roku života v podobe indickej varianty šachu. Išlo o verziu veľmi blízku modernému šachu, no so stopami starších foriem, napríklad arabského šachu. Najdôležitejším rozdielom bolo to, že pešiaci pri prvom ťahu nemali možnosť pohybu o dve políčka, čo oslabovalo význam teórie otvorenia a spôsobovalo pomalší rozvoj herných gambitov a otvorení. Tento pôvod mu dal výhodu mimoriadnej improvizácie a schopnosti hrať „z pocitu“, často mimo známe teoretické línie.

Keď mal asi 21 rokov, bol považovaný za najsilnejšieho hráča v Pandžábe. Sir Umar ho pozval do svojej domácnosti s cieľom zasvätiť ho do európskej verzie hry a pripraviť ho na majstrovský šach. V roku 1928 sa Sultan Khan stal celoindickým šampiónom, keď zaznamenal osem víťazstiev, jednu remízu a žiadnu prehru.

Po niekoľkých intenzívnych tréningoch s britskými majstrami sa Sultan Khan postavil na štart majstrovstiev Veľkej Británie v šachu — a prekvapivo vyhral. Nasledujúci rok, v máji 1930, začal svoju medzinárodnú kariéru, v ktorej porazil alebo remizoval s mnohými vedúcimi svetovými hráčmi svojej doby. Medzi jeho najvýznamnejšie výsledky patrili:

  • druhé miesto za Saviellym Tartakowerom v Liége 1930;
  • tretie miesto na medzinárodnom kongrese v Hastings 1930–31 za budúcim majstrom sveta Maxom Euwe a bývalým majstrom sveta José Raúlom Capablancom;
  • štvrte miesto v Hastings 1931–32;
  • štvrté miesto v Berne 1932;
  • delené tretie miesto v Londýne 1932 za majstrom sveta Alexandrom Alechinom a Salo Flohrom.

Sultan Khan triumfoval v britskom šampionáte aj v rokoch 1932 a 1933. V zápasoch uspel proti významným protivníkom: v roku 1931 porazil Tartakowera (+4 =5 −3) a v roku 1932 tesne prehral s Flohrom (+1 =3 −2).

Hral trikrát na prvej šachovnici za Anglicko na šachových olympiádach. Na 3. šachovej olympiáde v Hamburgu 1930 dosiahol 9 víťazstiev, 4 remízy a 4 prehry (64,7 %). Na 4. šachovej olympiáde v Prahe 1931 dosiahol vynikajúci výsledok 8 výhier, 7 remíz a 2 prehry (67,6 %), pričom medzi jeho úspechy patrili výhry nad Salo Flohrom a Akibom Rubinštejnom a remízy s hráčmi ako Alechin, Kašdan, Ernst Grünfeld, Gideon Ståhlberg a Jefim Bogoljubov. Na 5. šachovej olympiáde vo Folkestone 1933 dosiahol vyrovnané skóre (+4 =6 −4) v silnej konkurencii, v ktorej figurovali mená ako Alechin, Flohr, Kašdan, Tartakower, Grünfeld, Ståhlberg či Lajos Steiner.

V decembri 1933 ho Sir Umar vzal späť do Indie a Sultan Khan sa následne napriek ponukám a očakávaniam stiahol z medzinárodných podujatí. V roku 1935 ešte vyhral zápas s V. K. Khadilkarom (v desiatich partiách len jedna remíza), potom o ňom šachový svet dlho nepočul. Žil zvyšok života v Indii a zomrel 25. apríla 1966.

Herne bol Sultan Khan známy pre svoj výnimočný praktický cit, pevné pozičné cítenie, brilantné koncovky a schopnosť dosahovať výsledky bez rozsiahlej prípravy teórie otvorení. Hral rýchlo a spoľahlivo v zložitých pozíciách, často nachádzal logické, pragmatické ťahy tam, kde iní hráči spoliehali na memorovanie teoretických liniek. Mnohí šachoví historici a súčasníci oceňovali jeho prirodzené majstrovstvo a schopnosť adaptácie na európsku verziu hry v krátkom čase.

Jeho príbeh a partie zostávajú inšpiratívne: turnajové záznamy a partie Sultan Khana sú dnes súčasťou šachových databáz, študujú sa pre svoju jasnú logiku a praktickú hodnotu. Hoci FIDE mu v roku 1948 neudelila retrospektívny titul, jeho miesto v histórii šachu je pevné — ako dôkaz, že vynikajúce schopnosti môžu vzniknúť nezávisle od formálnej teoretickej prípravy či dlhoročnej účasti v najvyšších európskych kruhoch.

Pre záujemcov o hlbšie štúdium sú k dispozícii zbierky jeho najlepších partií, komentáre súčasníkov a archívne materiály, ktoré umožňujú pochopiť, prečo je Malik Mir Sultan Khan považovaný za jeden z najväčších šachových fenoménov svojej doby.