Majster v šachu je hráč, ktorému svetová šachová organizácia FIDE alebo národná šachová organizácia udelila titul majstra. Tento termín sa dlho používal na označenie niekoho, kto bol akceptovaný ako expertný hráč, ale teraz má oficiálny význam. Tituly môžu byť udelené na národnej úrovni (národné majstrovské tituly) alebo medzinárodne prostredníctvom FIDE; národné tituly majú spravidla nižšie požiadavky a platia len v rámci danej federácie.
Veľmajster je šachový titul pre ešte silnejších hráčov. Titul pochádza zo slova v strednej francúzštine: Grand maistre. Bol to titul, ktorý sa udeľoval hlave rytierskeho rádu, napríklad templárov alebo teutónskych rytierov. Prvýkrát sa v šachu použil v komentári v časopise Bell's Life (18. februára 1838), kde sa o Williamovi Lewisovi hovorí ako o "našom minulom veľmajstrovi". p156 Dnes je pojem veľmajster najvyšším štandardným šachovým titulom, ktorý FIDE udeľuje na základe kombinácie výkonnostnej hranice (ratingu) a splnených „noriem“ v oficiálnych turnajoch.
Prehľad bežných FIDE titulov
- Kandidát majstra (CM) – skratka CM; spravidla dosiahnutie ratingu 2200 v rebríčku FIDE.
- FIDE majster (FM) – skratka FM; typicky vyžaduje dosiahnutie ratingu 2300 alebo získanie konkrétnych úspechov na medzinárodných podujatiach.
- Medzinárodný majster (IM) – skratka IM; zvyčajne vyžaduje tri IM-normy plus celkový FIDE rating 2400.
- Veľmajster (GM) – skratka GM; najvyšší bežný medzinárodný titul, spravidla vyžaduje tri GM-normy plus dosiahnutie FIDE ratingu 2500.
- Ženské (women) tituly – samostatná kategória: WCM, WFM, WIM, WGM. Požiadavky sú spravidla o niečo nižšie než pri „open“ tituloch (napr. WGM ≈ 2300 rating, WIM ≈ 2200), pričom ženy sa môžu uchádzať aj o otvorené tituly (IM, GM).
Čo sú to normy a ako fungujú
„Norma“ je výkon v konkrétnom FIDE-uznanom turnaji, ktorý splní sériu podmienok: dosiahnutie určitej výkonovej hodnoty (performance rating), minimálny počet kôl (spravidla najmenej 9, alebo kombinované výsledky z viacerých turnajov), vhodný počet titulovaných a medzinárodných súperov a zastúpenie viacerých federácií medzi protivníkmi. Pre IM a GM sú požiadavky na výkon vyššie (pre GM je to približne výkon na úrovni okolo 2600 počas turnaja, pre IM okolo 2450); presné kritériá sú definované v pravidlách FIDE pre udeľovanie titulov.
Praktické poznámky
- Tituly udelené FIDE sú spravidla doživotné. Výnimkou sú prípady, keď je titul odobratý pre podvádzanie alebo iné závažné porušenia pravidiel.
- Niektoré výsledky na medzinárodných šampionátoch vedú k priamemu udeleniu titulu bez splnenia všetkých noriem (napr. niektoré juniorského/študentské tituly alebo víťazstvá na kontinentálnych a svetových podujatiach môžu priniesť automatické tituly podľa pravidiel FIDE).
- Národné federácie podávajú žiadosti o udelenie FIDE titulu pre svojich hráčov a hradia prípadné administratívne poplatky; hráč musí mať v FIDE evidovaný rating a výsledky z oficiálnych turnajov.
- Okrem titulov pre klasické (dlhé) partie existujú samostatné ratingové rebríčky pre rýchle a bleskové partie (rapid, blitz), no štandardné medzinárodné tituly (GM, IM atď.) sa zvyčajne viažu na klasické partie. FIDE tiež udeľuje niektoré špecifické ocenenia alebo tituly za úspechy v rapid/blitz podujatiach v špeciálnych prípadoch.
Krátky návod pre tých, ktorí chcú získať titul
- Zamerajte sa na pravidelné hranie FIDE-uznaných turnajov s dostatočným počtom kôl a silnými protivníkmi (titulovaní hráči, medzinárodné zastúpenie).
- Sledujte svoj FIDE rating a cieľové hranice (napr. 2400 pre IM, 2500 pre GM) – často je potrebné nielen normy, ale aj dosiahnuť daný rating aspoň raz.
- Konzultujte postup so svojou národnou federáciou – tá podáva oficiálne žiadosti o tituly a vie poradiť, ktoré turnaje sú vhodné na získanie noriem.
Stručne: „majster v šachu“ môže znamenať národný titul alebo oficiálny FIDE titul; „veľmajster“ je historicky starý a dnes najvyšší z bežne udeľovaných medzinárodných titulov. Proces získania titulu kombinuje výkonnostné hranice (rating) a preukázateľné výkony v konkrétnych turnajoch (normy).