Noc dlhých nožov (nem. Nacht der langen Messer ) alebo "Operácia Kolibri" (Kolibri) bola čistka, ktorá sa uskutočnila v nacistickom Nemecku. Uskutočnila sa v období od 30. júna do 2. júla 1934, keď nacistický režim popravil najmenej 90 ľudí z politických dôvodov. Väčšinu zabitých tvorili členovia "búrkových oddielov" (SA) (nem. Sturmabteilung).

Adolf Hitler postupoval proti SA a jej vodcovi Ernstovi Röhmovi, pretože nezávislosť SA a záľubu jej členov v pouličnom násilí považoval za priamu hrozbu pre svoju moc. Hitler chcel tiež zabrániť akýmkoľvek krokom vedúcich predstaviteľov Reichswehru, nemeckej armády, ktorí sa obávali SA a zároveň nimi opovrhovali, aby obmedzili jeho vládu, najmä preto, že Röhm sa netajil ambíciou pohltiť Reichswehr a postaviť sa na jeho čelo.

Hitler napokon čistku využil na to, aby sa postavil proti konzervatívnym kritikom svojho režimu, najmä tým, ktorí boli lojálni vicekancelárovi Franzovi von Papenovi, a aby si vybavil účty so starými nepriateľmi, ako bol napríklad Kurt von Schleicher.

Pozadie

Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 sa SA stala masovou pouličnou silou, ktorá pomáhala upevniť kontrolu NSDAP nad politickou scénou. Jej členovia — často bývalí vojaci a radikálni prívrženci — požadovali ďalšie odmeny a politický vplyv, čo vyvolávalo napätie medzi radikálnymi straníckymi funkcionármi, profesionálnou armádou a konzervatívnymi politikmi. Šéf SA Ernst Röhm otvorene presadzoval reorganizáciu nemeckých ozbrojených síl, ktorá by viedla k začleneniu Reichswehru pod velenie SA; toto predstavovalo priame ohrozenie vplyvu tradičnej armádnej vrchnosti a politických elít.

Priebeh čistky

V noci z 30. júna na 1. júla 1934, za účasti príslušníkov SS a gestapa, začali zatýkania a vraždy vedúcich osobností SA a ďalších odporcov režimu. K vykonaniu operácie prispeli vysokopostavení predstavitelia SS, medzi nimi Heinrich Himmler a Reinhard Heydrich, a významnú úlohu zohrali aj príslušníci gestapa a niektoré jednotky verné Hitlerovi. Medzi hlavnými cieľmi bol Ernst Röhm, ktorého zatkli a následne zavraždili pri väzenskom prevoze. Okrem vedúcich predstaviteľov SA boli medzi obeťami aj bývalí politici, vojenskí predstavitelia a ďalší, ktorých režim považoval za nebezpečných alebo politicky nepohodlných.

Obete a odhady

Režim spočiatku priznal najmenej 90 obetí. Historici však odhadujú, že počet zavraždených bol vyšší — rôzne odhady sa pohybujú približne medzi 100 až niekoľkými stovkami. Medzi známe obeťami čistky patrili okrem Ernsta Röhma aj politici ako Kurt von Schleicher či bývalí predstavitelia opozičných starých mocenských kruhov, no presné mená a počty sa líšia podľa prameňov.

Právne krytie a propaganda

Aby Hitler získal formálne krytie pre vykonané násilie, požiadal prezidenta Paul von Hindenburga o vyhlásenie, ktoré malo udalosti označiť za „opatrenia na ochranu štátu“. Po tejto podpore vydal režim dekréty, ktorými sa kroky páchateľov retrospective legitimizovali. Propaganda nacistov prezentovala čistku ako nevyhnutný zásah proti zradcom a pokusu o štátny prevrat, čím sa Hitler snažil získať súhlas verejnosti a armády.

Dôsledky a význam

  • Konsolidácia moci: Po udalostiach Noci dlhých nožov sa Hitler zbavil vplyvného rivala v podobe SA a zosilnil svoju pozíciu vo vnútri nacistickej strany aj v štáte.
  • Podpora armády: Úspech operácie a odstránenie hrozby zo strany SA umožnili Hitlerovi získať podporu a neutralitu vrcholného veliteľstva Reichswehru, čo bolo kľúčové pri ďalšom upevňovaní režimu.
  • Rast moci SS: Po čistke rástla dôležitosť SS (Schutzstaffel), ktorá sa stala hlavným nástrojom vnútorného teroru a represie v neskoršom období nacistickej vlády.
  • Politická normalizácia násilia: Noc dlhých nožov ukázala, že Hitler je pripravený použiť vraždy a nezákonné likvidácie na konsolidáciu moci, čím sa vrátilou cestou legitimizovalo štátne násilie proti vnútorným i vonkajším nepriateľom.

Historické hodnotenie

Dnešní historici považujú Noc dlhých nožov za kľúčový moment premeny nacistického režimu z revolučného hnutia na centralizovanú totalitnú vládu. Čistka odstránila vnútorné rozpory v NSDAP, posilnila pozíciu Hitlera a umožnila nasledujúce kroky smerujúce k úplnému ovládnutiu štátu a potlačeniu opozície. Zároveň to bola jedna z prvých veľkých extrajudiciálnych čistiek, ktoré definovali násilnú povahu nacistickej vlády.

Operácia Kolibri / Noc dlhých nožov zostáva predmetom rozsiahleho historického výskumu a diskusií o právnej a morálnej zodpovednosti, o mechanizmoch teroru a o tom, ako sa totalitné režimy vyrovnávajú so svojimi vlastnými vnútornými konfliktmi.