Ernst Julius Röhm (28. novembra 1887 v Mníchove – 1. júla 1934 v Mníchove) bol vodca a spoluzakladateľ nemeckého Sturmabteilungu, často uvádzaného pod skratkou SA (búrkový oddiel). Pôsobil aj ako poslanec Ríšskeho snemu a v roku 1933 ho Adolf Hitler vymenoval za ministra bez portfólia, čím mu poskytol určitú vládnu hodnosť a imunitu. Bol zavraždený počas tzv. Noci dlhých nožov v roku 1934. Rozkaz na jeho zavraždenie vydal Adolf Hitler.

Život a raná kariéra

Röhm pochádzal z mníchovského prostredia a pred prvou svetovou vojnou vstúpil do bavorskej armády. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako dôstojník a za vojenské zásluhy mu bolo udelené vyznamenanie – Železný kríž I. triedy. Po vojne sa zapojil do protikomunistických jednotiek a do tzv. freikorpsov, ktoré v turbulentnej povojnovej dobe zasahovali proti revolučným hnutiam a presadzovali poriadok.

Vzostup v rámci NSDAP a vedenie SA

V 20. a začiatkom 30. rokov Röhm vstúpil do Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) a stal sa jedným z hlavných budovateľov jej útočnej polovojenskej organizácie, SA. Pod jeho vedením sa SA rozšírili na veľkú masovú silu, ktorá poskytovala ulici „ochranu“ a zastrašovanie politických protivníkov. Röhm mal konkrétnu víziu: chcel pretransformovať SA na masovú národnú armádu a niekoľkokrát presadzoval plány na splynutie SA s regulárnymi ozbrojenými silami, čo vyvolávalo obavy v tradičnej armáde (Reichswehru), medzi priemyselníkmi a u konzervatívnych politikov.

Röhm bol tiež kontroverznou postavou kvôli svojmu životnému štýlu – bol otvorene homosexuál, čo sa stalo politickým terčom pre jeho nepriateľov. Jeho postavenie ako vodcu mohutnej pol armádnej organizácie a zároveň ambícia ovládnuť vojenskú moc narážali na záujmy Hitlerových spojenectiev s armádou a s finančnými kruhmi.

Pád a Noc dlhých nožov

Konflikt medzi Röhmom a tými skupinami v režime, ktoré považovali jeho ambície za ohrozenie, vyvrcholil krátko po tom, ako sa Hitler dostal k moci v roku 1933. V noci z 30. júna na 1. júla 1934 prebehla rozsiahla interná čistka známa ako Noc dlhých nožov, počas ktorej boli zatknutí a mnohí zabití vedúci predstavitelia SA a ďalší politickí oponenti. Röhm bol zatknutý v Mníchove, dopravený do väznice Stadelheim a 1. júla 1934 zastrelený. Snahy režimu neskôr oficiálne predstierať, že išlo o „nutnú sebaobranu“ alebo samovraždu, boli medzinárodne a historicky spochybňované; jasnou skutočnosťou zostáva, že rozkaz na jeho zlikvidovanie dal Adolf Hitler.

Dôsledky a odkaz

Röhmova smrť znamenala definitívne potlačenie politickej autonómie SA a posilnila pozíciu SS, ktorú viedol Heinrich Himmler. Úspech čistky upevnil Hitlerovu moc – odstránil vnútornú opozíciu a získal podporu armády, ktorá sa obávala transformácie svojej moci. Po právnej stránke sa režim pokúsil udalosti ospravedlniť retroaktívnymi rozhodnutiami a propagandou.

Dnešné historické hodnotenia považujú Röhma za zložitú a rozporuplnú postavu: bol významný organizátor paramilitárnej sily, vplyvný politik, zároveň obetný predmet vnútrostraníckych a mocenských ťahov. Jeho vražda je v historickom kontexte jedným z kľúčových momentov konsolidácie totalitného režimu v Nemecku a príkladom brutálneho potláčania vnútorných protivníkov.