Fotografická pamäť
Fotografická pamäť alebo eidetická pamäť je schopnosť zapamätať si obrazy alebo predmety do najmenších detailov po tom, čo ich vidíte len krátky čas. Existencia tejto schopnosti je sporná.
Tvrdenia sa trochu líšia, ale zdôrazňujú zapamätanie si vizuálnych informácií. Príklady informácií zahŕňajú: stránky z kníh, časopisov a poznávacie značky. Tvrdí sa, že osoby s fotografickou pamäťou majú zvyčajne vyššie IQ ako osoby bez nej. Osoba s touto schopnosťou nepoužíva mnemotechniky.
Táto schopnosť sa vyskytuje v ranom detstve u malého počtu detí (2 až 10 percent) a vo všeobecnosti sa nevyskytuje u dospelých.
Skeptici
Niektorí neveria, že táto schopnosť existuje. Americký kognitívny vedec Marvin Minsky vo svojej knihe The Society of Mind (1988) považuje správy o fotografickej pamäti za "nepodložený mýtus".
Adriaan de Groot skúmal schopnosť šachových veľmajstrov zapamätať si pozície šachových figúr na šachovnici. Spočiatku si ľudia mysleli, že majú fotografickú pamäť, pretože si dokázali zapamätať oveľa viac informácií ako neexperti. Avšak usporiadanie figúrok, ktoré sa v hre nikdy nemohlo vyskytnúť, si nepamätali lepšie ako neodborníci. To naznačuje, že majú skôr schopnosť zapamätať si len určité typy informácií než fotografickú pamäť.
Okolo roku 1970 študoval Charles Stromeyer svoju budúcu manželku Elizabeth. Tvrdil, že si dokáže vybaviť poéziu napísanú v cudzom jazyku, ktorému nerozumela. Na poéziu si dokázala spomenúť aj roky po tom, ako ju prvýkrát videla. Takisto si vraj dokázala vybaviť náhodné bodové obrazce tak, že dokázala spojiť dva obrazce do stereoskopického obrazu. Je jedinou osobou, o ktorej je známe, že prešla takýmto testom. Metódy použité pri testovacích postupoch neboli jasné. Okrem toho sa testy nikdy neopakovali (Elizabeth ich opakovanie dôsledne odmietala). To vyvolalo ďalšie obavy a zvýšilo skepsu, či sú fotografické spomienky skutočné.
