Plakety Pioneer boli dvojicou hliníkových tabuliek pripevnených na medziplanetárne sondy Pioneer 10 (vypustená 1972) a Pioneer 11 (vypustená 1973). Plakety navrhli tím vedený Carlom Saganom a Frankom Drakom, výtvarnú stránku pripravil Linda Salzman Sagan. Na oboch plaketách sa nachádza rovnaký obrázok, zložený z viacerých symbolických prvkov, ktorých cieľom bolo poskytnúť prípadnému objaviteľovi základné informácie o pôvode sondy a o ľudstve.
Hlavné prvky plakety
Najnápadnejšou časťou je kresba dvoch ľudských postáv – nahá žena a nahý muž. Siluety majú ukázať biologický vzhľad človeka, pričom muž drží ruku v pozdrave. Tento prvok vyvolal veľa diskusií kvôli zobrazenej nahote, no tvorcovia to považovali za najjednoduchší spôsob ako ukázať fyzickú podobu nášho druhu bez kultúrnych obmedzení.
V ľavej hornej časti je schematický diagram zmeny spinu elektrónu v vodíkovej častici (hyperjemný rozpad neutrálneho vodíka). Tento diagram slúži na stanovenie jednotky času (a nepriamo aj dĺžky), ktorú používa zvyšok plakety – tvorcovia si zvolili túto tranzíciu ako fyzikálne univerzálnu referenciu, predpokladajúc, že vodík a jeho vlastnosti sú známe aj iným inteligentným pozorovateľom.
Vedľa ľudských postáv je zobrazená schéma našej sústavy – hrubá mapa slnečnej sústavy so znameniami planét a s označením odletu sondy z tretej planéty, Zeme. Zobrazená trajektória sondy bola navrhnutá ako jednoduchý diagram; práve šípka znázorňujúca smer odletu a silueta sondy vzbudili v niektorých kruhoch kritiku, pretože znázornenie čiar a šípok nemusí byť pre mimozemské inteligencie zrejmé.
Mapa pulzarov a jednotky času
Dominantnú časť jednej strany tvorí hviezdicový vzor čiar – ide o mapu založenú na 15 priamych línií, ktoré ukazujú smer k vybraným pamiatkam v Mliečnej dráhe. Na 14 líniách sú popri nich vyryté dlhé binárne čísla. Tieto binárne hodnoty neudávajú vzdialenosti v bežných jednotkách (metroch alebo kilometroch), ale reprezentujú rotačné periódy príslušných pulzarov v jednotkách odvoditeľných z vodíkovej referencie (teda v jednotke času založenej na hyperjemnej premene vodíka). Takto je možné pomocou smeru na pulzar a uvedenej periódy určiť miesto Slnka v galaktických súradniciach v čase vytvorenia plakety.
Pätnástou čiarou je značený smer a údaje vzťahujúce sa k stredu Mliečnej dráhy (galaxie), čo poskytuje ďalší orientačný bod. Súbor týchto údajov v kombinácii má slúžiť ako „kozmická adresa“ – ukazujú, odkiaľ sonda vyšla, a zároveň udávajú konkrétne fyzikálne veličiny, ktoré by mohol pochopiť pozorovateľ so znalosťou základnej astrofyziky.
Účel a význam plakiet
Plakety boli myslené ako symbolický odkaz – jednoduché, trvanlivé posolstvo, ktorým ľudstvo formálne oznamuje svoju existenciu a pôvod. Nejde o praktický kľúč na okamžitú komunikáciu, ale o trvalý „pamätník“ v priestore: ak by sa niekedy dostali do rúk inteligentného tvora s určitým poznaním fyziky, poskytli by zmysluplné informácie. V historickom kontexte ide o jeden z prvých pokusov ľudstva o medzihviezdnu komunikáciu; neskôr nasledovali zložitejšie projekty, napríklad Zlaté platne sond Voyager.
Kritika, interpretácie a kultúrny dopad
Plakety vyvolali rôzne reakcie – od obdivu po kritiku. Niektorí kritici poukazovali na nezabezpečenie pred zneužitím či na etické otázky týkajúce sa „oznámenia“ prítomnosti ľudstva mimozemským civilizáciám. Iní spochybňovali, či tvary, šípky a binárne zápisy sú skutočne univerzálne zrozumiteľné. Samotná nahota postáv tiež vyvolala kultúrne a náboženské diskusie. Napriek tomu plakety zostávajú symbolom optimizmu vedy a snahy komunikovať cez medzihviezdne vzdialenosti.
Materiál, trvanlivosť a súčasný stav
Plakety sú vyrobené z pozlátkovaného (alebo eloxovaného) hliníka, čo im dáva určitú odolnosť proti korózii a poškodeniu v medziplanetárnom prostredí. Obidve sondy opustili gravitačné pole Slnka a putujú do medzihviezdneho priestoru; Pioneer 10 prestrihol orbitu Jupitera a smeruje na únikovú dráhu, komunikácia so sondou sa postupne prerušila (posledné úspešné kontakty viedli k začiatku 21. storočia), Pioneer 11 tiež stratila kontakt pred niekoľkými dekádami. V extrémne dlhodobom merítku sú obe sondy stále fyzickými nosičmi týchto plakiet a môžu pretrvať veľmi dlho, kým nebudú poškodené alebo zničené interakciou s medzihviezdnym prostredím či nárazom.
Plakety Pioneer zostávajú významným kultúrnym a vedeckým artefaktom: predstavujú jednoduchú, ale myšlienkovo bohatú snahu zaznamenať a odoslať informáciu o našom svete do hlbín vesmíru.
