Južná Karolína (kolónia Britskej Ameriky): História a prechod na štát

Južná Karolína: podrobná história kolónie Britskej Ameriky, rozdelenie Karolín, vláda lordov vlastníkov a cesta k nezávislému štátu v roku 1776.

Provincia Južná Karolína (známa aj ako kolónia Južná Karolína) bola pôvodne súčasťou provincie Karolína v Britskej Amerike. Od 17. storočia sa oblasť rozvíjala ako súbor plantáží a prístavov; v roku 1776 sa z provincie stal americký štát Južná Karolína, keď kolónia prerušila svoje väzby s Britániou a prijala vlastnú štátnu ústavu.

Vznik a názov

Názov Karolína pochádza od mena anglického kráľa Karola II.. Pôvodne sa územie nazývalo "Carolana". Kráľ Karol II. udelením pôdy vytvoril pozemkové državy pre skupinu ôsmich šľachticov (tzv. lords proprietors), ktorí mali spravovať a osídľovať novú provinciu. Táto privilegovaná forma vlastníctva a správy určovala ranú politiku a rozvoj regiónu.

Rozdelenie a prechod na kráľovskú kolóniu

V roku 1712 sa rozsiahle územie Karolíny administratívne rozdelilo na dve samostatné provincie — Severnú Karolínu a Južnú Karolínu. Pôvodné ťažkosti so správou na diaľku, rozdielne hospodárske záujmy a rastúce napätie medzi osadníkmi viedli k tomuto rozdeleniu. Obe provincie napokon v roku 1729 stratili štatút súkromných vlastníctiev a stali sa britskými kráľovskými kolóniami, čo znamenalo priamejšiu nadvládu a správu zo strany metropoly.

Správa a významní predstavitelia

V 18. storočí bol dôležitou osobnosťou britskej administrácie aj Lord Charles Montagu, ktorý pôsobil ako kráľovský guvernér provincie Južná Karolína v rokoch 1766 až 1773. Guvernéri a miestne zhromaždenia riešili otázky obrany, obchodu a vzťahov s pôvodným obyvateľstvom i s Britániou.

Ekonomika a spoločnosť

• Ekonomika kolónie sa opierala predovšetkým o plantážne hospodárstvo: pestovanie ryže a indiga (modiarka) bolo pre vývoz mimoriadne dôležité. Tieto plodiny prinášali vysoké zisky na svetových trhoch.
• Plantáže sa spoliehali na pracovnú silu zotročených Afričanov; otroctvo preto formovalo sociálnu štruktúru, demografiu aj kultúrnu podobu územia (najmä v tzv. Lowcountry, pobrežnej oblasti).
• Medzi ďalšie dôležité hospodárske aktivity patrili výroba lodného materiálu (naval stores), obchod cez prístav Charles Town (neskôr Charleston) a drobné remeslá. Prístav Charleston sa od 17. storočia stal hlavným obchodným a administratívnym centrom provencie.
• Rozdiely medzi bohatým pobrežím s veľkými plantážami a chudobnejším vnútrozemím (backcountry) spôsobovali vnútorné napätie a politické spory o zastúpení a zákonodárnej moci.

Vzťahy s pôvodným obyvateľstvom

Kontakt s domorodými americkými kmeňmi bol často sprevádzaný konfliktami aj obchodnými výmenuami. Expanzia kolonistov a získavanie pôdy viedli k postupnému odsunú pôvodných obyvateľov a k vojenským stretom, ktoré formovali hranice a bezpečnostnú politiku kolónie.

Cesta k štátnosti

V druhej polovici 18. storočia sa rastúce napätie medzi kolóniami a britskou vládou (daní, colných opatrení a politickej kontroly) prejavilo aj v Južnej Karolíne. Miestne zhromaždenia, milície a významní plantážnici zohrali dôležitú úlohu pri príprave na odpor proti britskej nadvláde. V roku 1776 kolónia formálne vyhlásila nezávislosť od Británie a prijala vlastné štátne inštitúcie — tým sa z provincie stala jeden z nových amerických štátov.

Dedičstvo

Historický vývoj kolónie Južná Karolína ovplyvnil nielen regionálne pomery, ale aj širší vývoj Spojených štátov — od hospodárskeho modelu založeného na plantážach a otroctve až po spory o právomoci medzi pobrežím a vnútrozemím. Mnohé z týchto tendencia zostali relevantné aj v nasledujúcich dekádach americkej histórie.

Hľadajte podľa písmena