
Pytagorova veta (nazývaná aj veta o preponách) je v matematike základné tvrdenie o stranách pravouhlého trojuholníka.
V pravouhlom trojuholníku jeden z uhlov má veľkosť 90 stupňov — je to pravý uhol. Dve strany, ktoré zvierajú pravý uhol, sa najčastejšie označujú ako odvesny (alebo ramená); tretia strana, ktorá je proti pravému uhlu, je hypotenúza (niekedy sa v starších alebo iných názvoch objavuje pojem priečnik). Hypotenúza je vždy najdlhšia strana trojuholníka.
Pytagorova veta vyjadruje vzťah medzi dĺžkami týchto strán: plocha štvorca nad hypotenúzou sa rovná súčtu plôch štvorcov nad odvesnami. Ak sú dĺžky odvesien a a b a dĺžka hypotenúzy je c, potom
a 2 + b 2 = c 2 {\displaystyle a^{2}+b^{2}=c^{2}} .
Veta je pomenovaná po starogréckom matematiku gréckeho matematika Pytagora, hoci poznatky o tomto vzťahu sa nezávisle objavili už v starovekej Mezopotámii, Indii či Číne. V rôznych kultúrach existovali numerické a geometrické záznamy, ktoré zodpovedajú Pytagorovej vete dlho predtým, než ju pomenovali podľa Pytagora.
Dôsledky a použitie
- Praktický výpočet vzdialenosti: v rovine s pravouhlými súradnicami poskytuje veta vzorec pre vzdialenosť medzi bodmi (odvodenie z a^2 + b^2 = c^2).
- Konverzná veta: ak pre trojicu kladných čísel a, b, c platí a^2 + b^2 = c^2, potom trojuholník s týmito stranami (usporiadanými tak, že c je najväčšie) je pravouhlý.
- Pytagorove trojice: celočíselné trojice (a, b, c), ktoré spĺňajú rovnosť (napr. 3, 4, 5 alebo 5, 12, 13), sú dôležité v diophantických úlohách a konštrukciách.
- Všeobecnenia: vekosť zákona kosín umožňuje získať Pytagorovu vetu ako špeciálny prípad; existujú aj rozšírenia do vyšších dimenzií (napr. v Euklidovskom priestore n-dimenzionálny Pythagorov vzťah pre pravouhlé vektory).
Kategórie dôkazov
Existuje mnoho rôznych dôkazov tejto vety. V literatúre sa často rozdeľujú do niekoľkých skupín; medzi najčastejšie patria:
- Geometrické dôkazy — napr. dôkaz usporiadaním štvorcov (rearrangement proof) alebo Euclidov dôkaz založený na obsahu.
- Dôkazy pomocou podobnosti trojuholníkov — využívajú vlastnosti podobných trojuholníkov vytvorených výškou na preponu.
- Algebraické a analytické dôkazy — použitie súradníc alebo vektorov (napr. vypočítanie dĺžky úsečky v pravoúhlom súradnicovom systéme).
- Dôkazy z geometrického počtu plôch — porovnanie plôch väčších útvarov rozdelených na menšie (klasické „štyri pravouhlé trojuholníky v rámci väčšieho štvorca“).
Krátky klasický dôkaz (usporiadanie štvorcov)
Predstavme si veľký štvorec so stranou (a + b) rozdelený štyrmi kongruentnými pravouhlými trojuholníkmi s odvesnami a, b a preponou c a vnútorným menším štvorcom so stranou c. Obsah veľkého štvorca je (a + b)^2. Tento obsah sa zároveň rovná súčtu obsahov štyroch trojuholníkov (4 · (ab/2) = 2ab) a obsahu vnútorného štvorca (c^2). Dostaneme tak
(a + b)^2 = c^2 + 2ab. Po úprave a^2 + 2ab + b^2 = c^2 + 2ab => a^2 + b^2 = c^2.
Dôkaz pomocou podobnosti
V pravouhlom trojuholníku položme z vrcholu pravého uhla výšku na preponu. Tento krok vytvorí dva menšie trojuholníky, ktoré sú podobné pôvodnému. Z podobnosti získame pomery strán, ktoré vedú k rovnosti a^2 = c·(projection of a on c) a b^2 = c·(projection of b on c). Sčítaním týchto dvoch rovností dostaneme a^2 + b^2 = c^2.
Príklad
Ak sú odvesny a = 3 a b = 4, potom podľa vetvy c^2 = a^2 + b^2 = 9 + 16 = 25, takže c = 5. Trojuholník so stranami 3, 4, 5 je teda pravouhlý.
Upozornenia a ďalšie informácie
- Pytagorova veta platí iba v euklidovskej geometrii pre pravouhlé trojuholníky. V ne-euklidovských geometriách (napr. eliptickej alebo hyperbolickej) má vzťah odlišnú formu.
- V praxi sa veta používa v stavebníctve, navigácii, počítačovej grafike, trigonometrických výpočtoch a všade tam, kde treba rýchlo vypočítať vzdialenosť alebo zistiť pravouhlosť.
Existuje množstvo ďalších dôkazov i historických poznámok o vývoji tejto vety; vyššie uvedené sú základné a najbežnejšie poznatky potrebné pre pochopenie významu a použitia Pytagorovej vety.

