Saténový vták Ptilonorhynchus violaceus je stredne veľký austrálsky vták známy predovšetkým tým, že si samci budujú zložité „búdky“ (zóny dvorenia) na prilákanie samíc. Tieto stavby sú starostlivo upravované a často bohato dekorované prevažne modrými predmetmi, ktoré majú upútať pozornosť samice. Saténový vták patrí medzi skupinu tzv. bowerbirds – vtákov, ktorí prejavujú mimoriadne kultivované párovacie správanie a používajú predmety na dekorovanie svojich dvorísk. Do rodu bowerbird patrí niekoľko príbuzných druhov a v rámci celej skupiny existuje množstvo rôznych stratégií dvorenia; niektoré druhy stavajú podobné „chodbičkové“ búdky, iné zase majú stĺpové či „máje“-typy stavieb. Druhy týchto vtákov sa odlišujú v spôsobe stavania, vo farebnosti ozdôb aj v prejavoch samcov pri dvorení. Vták zlatý napríklad sedí na mostíku, ktorý si vytvoril medzi tyčami ozdobenými ako máje, čo ilustruje rôznorodosť stavieb v tejto skupine.

Stavba búdky (bower)

Saténový vták vytvára takzvanú „avenue“ búdku – dve paralelné steny z pozbieranej vetvičiek a stoniek vytvárajú úzky priechod. Pred touto stavbou si samček často upraví „trávnik“ (vyčistí a vyrovná zem pred vchodom) a potom starostlivo rozmiestňuje ozdoby na okrajoch a vnútri búdky. Búdka nie je hniezdo – slúži len na predvádzanie a lákanie samice; po párení samica stavá hniezdo sama, zvyčajne na inom mieste.

Modré ozdoby

Výrazným znakom samcov saténového vtáka je zhromažďovanie modrých predmetov: semená, kvety, perá, kamienky, škrupiny, ale aj ľudské predmety ako plastové stužky či uzávery fliaš. Samci sú selektívni nielen čo sa týka farby (modrá dominuje), ale aj odtieňa a usporiadania predmetov. Vedecké štúdie ukázali, že samice hodnotia nielen množstvo ozdôb, ale aj symetriu a kompozíciu, a že preferencie samíc môžu viesť k zložitému a esteticky pôsobiacemu správaniu samcov.

Vzhľad a pohlavný dimorfizmus

Dospelý samec má lesklé, saténovo tmavomodré až čierne sfarbenie s fialovým až modrastým leskom; samice a mladí jedinci majú prevažne zelenohnedé, škvrnité operenie, ktoré im poskytuje maskovanie v korunách stromov. Dospelý saténový vták dosahuje dĺžku približne 25–30 cm.

Výskyt a biotop

Saténový vták žije v listnatých dažďových lesoch a na okrajoch suchších lesov pozdĺž východného pobrežia Austrálie. Preferuje huňaté, husté porasty, živé ploty a opevnené keroviny, kde nachádza potravu i materiál na stavby. Vyskytuje sa od Cooktownu na severe po Melbourne na juhu a je bežný vo viacerých oblastiach pozdĺž tohto pásma. Jeho prítomnosť súvisí s dostupnosťou ovocia a krytiny na hniezdenie – obľubuje aj okraje lesov a kerovité porasty pri človekom ovplyvnených biotopoch. Viac informácií o biotopoch nájdete aj pri popise dažďových pralesov, kde sa často vyskytuje.

Výživa a správanie

Saténové vtáky sú prevažne frugivorné (žerú ovocie), no dopĺňajú stravu hmyzom, malými bezstavovcami a niekedy nektárom. Ako roznášače semien zohrávajú v ekosystémoch dôležitú úlohu. Samci sú teritoriálni voči svojej búdke a venujú veľa času jej udržiavaniu, prezentácii ozdôb, spevu a komplentovaným predvádzacím tancom, keď sa snažia pritiahnuť samicu až do svojej búdky.

Rozmnožovanie

Sezóna rozmnožovania prebieha na jar a v lete na južnej pologuli (zhruba september–január). Po úspešnom dvorení sa samica odsťahuje a stavá hniezdo, kde znáša obyčajne 1–3 vajcia (najčastejšie 2). Inkubácia a starostlivosť o mláďatá sú v zodpovednosti samice; samec sa po párení väčšinou neangažuje v kŕmení mláďat.

Ohrozenie a ochrana

Väčšina populácií saténového vtáka je považovaná za stabilnú a druh je klasifikovaný ako Least Concern (nie je bezprostredne ohrozený). Hlavné hrozby zahŕňajú stratu biotopov v dôsledku odlesňovania, fragmentáciu lesov a miestami aj konkurenciu s invazívnymi druhmi. V mestských oblastiach zase môžu samci zbierať plastové ozdoby, čo svedčí o vplyve ľudskej činnosti na ich správanie. Ochrana spočíva v zachovaní a obnove lesných biotopov a vo vzdelávaní verejnosti o význame prírodného prostredia pre tieto zaujímavé vtáky.

Saténový vták je príkladom toho, ako zložité a esteticky pôsobiace správanie môže vzniknúť v prírode v dôsledku pohlavného výberu — jeho búdky a modré dekorácie sú predmetom mnohých etologických štúdií, ktoré skúmajú komunikáciu, estetiku a rozhodovanie pri výbere partnera.