Schwarzschildova metrika

Schwarzschildovu metriku vypočítal Karl Schwarzschild ako riešenie Einsteinových rovníc poľa v roku 1916. Známa aj ako Schwarzschildovo riešenie, je to rovnica zo všeobecnej teórie relativity v oblasti astrofyziky. Metrikou sa označuje rovnica, ktorá opisuje časopriestor; Schwarzschildova metrika opisuje najmä gravitačné pole okolo Schwarzschildovej čiernej diery - nerotujúcej sférickej čiernej diery bez magnetickéhopoľa, v ktorej je kozmologická konštanta nulová.

Je to v podstate rovnica, ktorá opisuje, ako sa častica pohybuje priestorom v blízkosti čiernej diery.

( d s ) 2 = - c 2 ( 1 - 2 G M r c 2 ) ( d t ) 2 + 1 ( 1 - 2 G M r c 2 ) ( d r ) 2 + r 2 ( d θ ) 2 + r 2 sin 2 ( θ ) ( d ϕ ) 2 {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})(dt)^{2}+{\frac {1}{(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})}}(dr)^{2}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}} {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})(dt)^{2}+{\frac {1}{(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})}}(dr)^{2}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}}

Odvodenie

Hoci komplikovanejší spôsob výpočtu Schwarzschildovej metriky možno nájsť pomocou Christoffelových symbolov, možno ju odvodiť aj pomocou rovníc pre únikovú rýchlosť ( v e {\displaystyle v_{e}}{\displaystyle v_{e}} ), dilatáciu času (dt'), kontrakciu dĺžky (dr'):

v e = v = 2 G M r {\displaystyle v_{e}=v={\sqrt {\frac {2GM}{r}}}} {\displaystyle v_{e}=v={\sqrt {\frac {2GM}{r}}}}(1)

v je rýchlosť častice
G je gravitačná konštanta
M je hmotnosť čiernej diery
r je vzdialenosť častice od ťažkého objektu

d t ′ = d t 1 - v 2 c 2 {\displaystyle dt'=dt{\sqrt {1-{\frac {v^{2}}{c^{2}}}}}} {\displaystyle dt'=dt{\sqrt {1-{\frac {v^{2}}{c^{2}}}}}}(2)
d r ′ = d r 1 - v 2 c 2 {\displaystyle dr'={\frac {dr}{\sqrt {1-{\frac {v^{2}}{c^{2}}}}}}} {\displaystyle dr'={\frac {dr}{\sqrt {1-{\frac {v^{2}}{c^{2}}}}}}}(3)

dt' je skutočná zmena času častice
dt je zmena času častice
dr' je skutočná prejdená vzdialenosť
dr je zmena vzdialenosti častice
v je rýchlosť častice
c je rýchlosť svetla

Poznámka: skutočný časový interval a skutočná vzdialenosť, ktorú častica prekoná, sa líšia od času a vzdialenosti vypočítaných vo výpočtoch klasickej fyziky, pretože sa pohybuje v takom silnom gravitačnom poli!

Pomocou rovnice pre plochý časopriestor v sférických súradniciach:

( d s ) 2 = - c 2 ( d t ) 2 + ( d r ) 2 + r 2 ( d θ ) 2 + r 2 sin 2 ( θ ) ( d ϕ ) 2 {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(dt)^{2}+(dr)^{2}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}} {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(dt)^{2}+(dr)^{2}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}}(4)

ds je dráha častice

θ {\displaystyle \theta } {\displaystyle \theta }je uhol
d θ {\displaystyle \theta } {\displaystyle \theta }a d ϕ {\displaystyle \phi } {\displaystyle \phi }sú zmeny uhlov

Dosadením rovníc pre únikovú rýchlosť, dilatáciu času a kontrakciu dĺžky (rovnice 1, 2 a 3) do rovnice pre plochý časopriestor (rovnica 4) získame Schwarzschildovu metriku:

( d s ) 2 = - c 2 ( 1 - 2 G M r c 2 ) ( d t ) 2 + ( d r ) 2 ( 1 - 2 G M r c 2 ) + r 2 ( d θ ) 2 + r 2 sin 2 ( θ ) ( d ϕ ) 2 {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})(dt)^{2}+{\frac {(dr)^{2}}{(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})}}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}} {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})(dt)^{2}+{\frac {(dr)^{2}}{(1-{\frac {2GM}{rc^{2}}})}}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}}(5)

Z tejto rovnice môžeme určiť Schwarzschildov polomer ( r s {\displaystyle r_{s}}{\displaystyle r_{s}} ), polomer tejto čiernej diery. Hoci sa tento údaj najčastejšie používa na opis Schwarzschildovej čiernej diery, Schwarzschildov polomer sa dá vypočítať pre akýkoľvek ťažký objekt.

( d s ) 2 = - c 2 ( 1 - r s r ) ( d t ) 2 + 1 ( 1 - r s r ) ( d r ) 2 + r 2 ( d θ ) 2 + r 2 sin 2 ( θ ) ( d ϕ ) 2 {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(1-{\frac {r_{s}}{r}})(dt)^{2}+{\frac {1}{(1-{\frac {r_{s}}{r}})}}(dr)^{2}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}} {\displaystyle (ds)^{2}=-c^{2}(1-{\frac {r_{s}}{r}})(dt)^{2}+{\frac {1}{(1-{\frac {r_{s}}{r}})}}(dr)^{2}+r^{2}(d\theta )^{2}+r^{2}\sin ^{2}(\theta )(d\phi )^{2}}(6)

r s {\displaystyle r_{s}}{\displaystyle r_{s}} je nastavená hranica polomeru objektu

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to Schwarzschildova metrika?


Odpoveď: Schwarzschildova metrika je rovnica zo všeobecnej teórie relativity v oblasti astrofyziky, ktorá opisuje, ako sa častica pohybuje priestorom v blízkosti čiernej diery. Vypočítal ju Karl Schwarzschild ako riešenie Einsteinových rovníc poľa v roku 1916.

Otázka: Na čo sa vzťahuje metrika?


Odpoveď: Metrika sa vzťahuje na rovnicu, ktorá opisuje časopriestor; Schwarzschildova metrika opisuje najmä gravitačné pole okolo Schwarzschildovej čiernej diery.

Otázka: Aké sú niektoré vlastnosti Schwarzschildovej čiernej diery?


Odpoveď: Schwarzschildova čierna diera nerotuje, má guľovitý tvar a nemá magnetické pole. Okrem toho je jej kozmologická konštanta nulová.

Otázka: Ako môžeme opísať gravitačné pole okolo Schwarzschildovej čiernej diery?


Odpoveď: Môžeme ho opísať pomocou Schwartzchildovej metrickej rovnice, ktorá opisuje, ako sa častice pohybujú priestorom v blízkosti tohto typu čiernej diery.

Otázka: Kto ako prvý vypočítal túto rovnicu?


Odpoveď: Karl Schwartzchild prvýkrát vypočítal túto rovnicu ako riešenie Einsteinových rovníc poľa v roku 1916.

Otázka: Čo predstavuje (ds)^2 v tejto rovnici?


Odpoveď: (ds)^2 predstavuje vzdialenosť medzi dvoma bodmi v časopriestore meranú vzhľadom na časové a priestorové súradnice.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3