Sejanus

V roku 29 začal Sejanus sériu čistiek senátorov a bohatých jazdcov v meste, pričom odstraňoval tých, ktorí sa mohli vzoprieť jeho moci, čím sa zväčšila cisárska (a jeho vlastná) pokladnica. Siete špiónov a informátorov priviedli obete pred súd s falošnými obvineniami zo zrady a mnohí z nich uprednostnili samovraždu pred potupným odsúdením a popravou. Iba Caligulovi, poslednému zostávajúcemu Germanikovmu synovi, sa podarilo prežiť Seanove čistky. V roku 31 sa presťahoval na Capri, aby bol s Tiberiom.

Za roky prefíkaných intríg a nepostrádateľných služieb cisárovi sa Sejanus vypracoval na najmocnejšieho muža v ríši. Presne to, čo spôsobilo jeho náhly pád, nie je jasné: podľa Jozefa to bola Antonia, matka Livilly, ktorá nakoniec upozornila Tiberia na rastúcu hrozbu, ktorú Sejanus predstavoval. Poslala list na Capri, o ktorý sa postaral jej slobodný muž Pallas.

Do konca roka 31 by bol zatknutý a popravený. Jeho telo by bez okolkov zhodili z Gemonských schodov, čo boli schody v starovekom Ríme. Prezývali sa Schody smútku a v rímskych dejinách sa neslávne zapísali ako miesto popravy.

Urobilo sa to takto. Tiberius sa vzdal funkcie konzula, čo prinútilo Sejana urobiť to isté. Tým sa Sejanus zbavil veľkej časti svojich zákonných právomocí a ochrany. Za pretoriánskeho prefekta bol vymenovaný iný muž, Macro. Sejanus bol predvolaný na zasadnutie senátu, kde bol prečítaný Tiberiov list, v ktorom odsúdil Sejana a nariadil jeho okamžitú popravu. Po vydaní damnatio memoriae senátom boli jeho sochy strhnuté a jeho meno vymazané z verejných záznamov. Hoci sa Rím najprv radoval zo Sejanovej smrti, mesto sa rýchlo ponorilo do rozsiahlejších procesov, pretože Tiberius neúprosne prenasledoval všetkých, ktorí mohli byť akýmkoľvek spôsobom spojení so Sejanovými plánmi alebo sa uchádzali o jeho priateľstvo. Týkalo sa to aj všetkých Sejanových detí.