Shikasta — sci-fi román Doris Lessingovej (1979) zo série Canopus

Shikasta — sci-fi román Nobelovky Doris Lessingovej (1979) zo série Canopus: epický príbeh o osude Zeme-analógie, galaktických impériách, sufizme a apokalypse.

Shikasta je sci-fi román z roku 1979. Celý názov vychádzajúci z angličtiny je Re: Kolonizovaná planéta 5, Shikasta (v origináli "Re: Colonised Planet 5, Shikasta"). Britská nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Doris Lessingová ho napísala ako prvú knihu zo série piatich kníh Canopus in Argos. Alfred A. Knopf ju vydal ako prvý v Spojených štátoch v októbri 1979; Jonathan Cape vydal knihu v Spojenom kráľovstve v novembri 1979. Shikasta je zároveň aj názov fiktívnej planéty, ktorá v románe vystupuje — planéty, ktorá je v mnohých ohľadoch analógiou Zeme.

Forma a obsah

Kniha má podtitul: "Osobné, psychologické, historické dokumenty týkajúce sa návštevy Johora (George Sherban) vyslanca (stupeň 9) 87. z obdobia posledných dní". Román je zostavený ako súbor správ, záznamov a osobných spomienok canopských návštevníkov Shikasty. Táto epistolárna a „archívna“ forma umožňuje autorke vystavať široký panoramatický obraz vývoja planéty v historickom aj mytologickom rozmere.

Príbeh opisuje históriu planéty Šikasta pod vplyvom troch galaktických impérií: benevolentného Canopus, jeho spojenca Síria a ich spoločného nepriateľa Puttiora. Sleduje sa dlhodobý proces kontaktu, zasahovania a nakoniec úpadku civilizácie podobnej Zemi. V románe je zobrazená prehistória Zeme, postupná degradácia spoločností, obdobie, ktoré Lessing označuje za "storočie skazy" (20. storočie), a nakoniec apokalypsa vrátane tretia svetová vojna).

Témy a vplyvy

Šikasta intenzívne využíva motívy a obrazy zo Starého zákona a je výrazne ovplyvnená duchovnými a mystickými tézami sufizmu. Lessing sa o tento islamský systém viery začala zaujímať v polovici 60. rokov 20. storočia a jeho vplyv je v románe citeľný nielen v náboženských metaforách, ale aj v celkovom chápaní ľudskej duchovnosti, morálky a historickej karma.

Medzi hlavné tematické linky patria:

• kolonializmus a mocenské vzťahy medzi „vyspelejšími“ a „menej vyspelými“ kultúrami (alebo planétami);
• etička zasahovania do vývoja iných kultúr — otázka paternalizmu vs. autonómie;
• osud a slobodná vôľa — či a do akej miery sú ľudské dejiny riadené vonkajšími silami;
• morálny a duchovný rozklad spoločnosti (symbolicky stelesnený v „storočí skazy“ a následnej apokalypse);
• kritika moderných politických a vojenských tendencií 20. storočia vrátane nebezpečenstva jadrového zničenia.

Štruktúra v rámci série

Shikasta je prvou knihou komplexnej mozaiky Canopus in Argos, série piatich diel, ktoré rôznymi uhlami osvietia osudy častí tohto fiktívneho vesmíru. Príbeh Shikasty je ďalej rozpracovaný a prerámcovaný v tretej knihe série The Sirian Experiments (1980), kde je udalosť prezentovaná z pohľadu Síria. Motívy a krátke zmienky o zónach, ktoré sa objavujú v Shikaste, sú hlavným predmetom druhej knihy série, The Marriages Between Zones Three, Four and Five (1980). Šikasta sa potom opätovne objavuje vo štvrtej knihe série, The Making of the Representative for Planet 8 (1982).

Postavy a symbolika

Hlavnou postavou medzi canopskými návštevníkmi je Johor (tiež pomenovaný George Sherban), vyslanec vyśšieho stupňa, ktorého správy a zápisky sú nosným princípom rozprávania. Postavy a skupiny (Canopus, Sírius, Puttiora) slúžia nielen ako vedecko-fantastické agentúry, ale predovšetkým ako symbolické personifikácie rôznych typov moci, etiky a kosmickej intervencie.

Prijatie a kritika

Kniha znamenala výrazný posun v Lessingovej tvorbe — od dlhoročného realistického štýlu k námetom vedeckej fantastiky a mystiky. Mnohí čitatelia a fanúšikovia jej predchádzajúcich diel boli touto zmenou zaskočení a nemali ju radi. Kritické reakcie boli polarizované:

• Niektorí kritici a čitatelia ocenili šírku pohľadu, filozofickú ambíciu a morálnu imagináciu románu; jeden recenzent ho hodnotil ako odvážne "a znepokojujúce dielo jednej z najväčších žijúcich svetových spisovateliek".
• Iní vytýkali románu depresívny tón, pesimizmus a to, že ľudstvo v ňom prakticky stratilo slobodnú vôľu — životy ľudí sú vnímané ako riadené zásahmi galaktických impérií, čo niektorým čitateľom pripadalo demoralizujúce alebo didaktické.

Preklady, vplyv a adaptácie

Shikasta bola preložená do viacerých jazykov a zostáva jedným z najdiskutovanejších diel v Lessingovej bibliografii. Kniha ovplyvnila nielen literárne diskusie o vedeckej fantastike s morálnym a duchovným presahom, ale aj interpretácie Lessingovej neskoršej práce, v ktorej sa čoraz viac objavovali mystické a filozofické témy. V súčasnosti neexistujú známe širokospektrálne filmové alebo televízne adaptácie tejto knihy; jej rozsah a komplexnosť ju robia náročnou na priamu adaptáciu.

Záver

Shikasta je dielom, ktoré kombinuje sci-fi rámec s náboženským a filozofickým rozmerom a kladie čitateľovi ťažké otázky o moci, zodpovednosti a duchovnom smere ľudstva. Pre mnohých predstavuje buď vrchol autorkinej neskoršej tvorby, alebo kontroverzný obrat od jej predchádzajúceho realistického štýlu — v každom prípade ide o významné a podnetné čítanie pre tých, ktorí hľadajú v sci-fi niečo viac než len technologickú fabuláciu.

Otázky a odpovede

Otázka: Aký je úplný názov sopky Shikasta?

Otázka: Kto napísal román?

Otázka: Kedy bol román vydaný?

Otázka: Aké témy skúma Lessingová v tomto románe?

Otázka: Ako reagovali čitatelia na tento posun od realizmu k vedeckej fantastike?

Otázka: Aké ďalšie knihy sú súčasťou tejto série?

Hľadajte podľa písmena