V kresťanstve je Starý zákon názov prvej časti Biblie, ktorej texty pochádzajú pred narodením Ježiša Krista. Korán nazýva prvých päť kníh Starého zákona Tawrat.
V judaizme je táto zbierka inšpirovaných kníh známa ako Tanach; niekedy ju učenci označujú ako Hebrejská Biblia. Židia aj kresťania považujú tieto texty za sväté a veria, že ide o záznamy, ktoré Boh skrze ľudí odovzdal ľudstvu. Texty sa zaoberajú pôvodom sveta, históriou izraelského národa, zákonom, prorockými výzvami a múdrosťou pre život a náboženské praktiky.
Zbierka obsahuje rôzne spisy, nazývané „knihy“, ktoré pojednávajú o Bohu a izraelskom ľude. Jazykovo sú väčšinou písané v biblickej hebrejčine s krátkymi pasážami v aramejčine (napríklad časti Knihy Daniela a Ezdráša). Redakcia a skladanie textov prebiehalo postupne počas storočí.
Zloženie a hlavné časti
Starý zákon možno rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín. Tradičné delenie v judaizme je Tóra, Nevi'im (Proroci) a Ketuvim (Knihy múdrosti), zvyčajne sú tieto tri časti súhrnne označované ako Tanach. V kresťanskej tradícii sa často rozlišujú Tóra (Zákon), Dejiny, Proroci a Knihy múdrosti.
- Tóra (Päť kníh Mojžišových) – päť základných kníh (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium), ktoré obsahujú zákon, príbehy o stvorení, patriarchoch a východiskách izraelského národa.
- Dejiny Izraela – knihy opisujúce vstupe Izraelitov do Kanaánu, súdnu dobu, obdobie kráľov (Saul, Dávid, Šalamún), rozdelenie kráľovstva, zajatie a návraty z exile.
- Proroci – veľkí a malí proroci, ktorí prinášali náboženské, morálne a sociálne posolstvá, volali k náprave a poukazovali na následky odvrátenia sa od Boha.
- Knihy múdrosti – poetické a múdroslovné texty (napr. Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň nad piesňami) venujúce sa uctievaní, modlitbe, etike a múdrosti pre život.
Kanón a rozdiely medzi náboženstvami
Rôzne náboženské tradície používajú odlišné zostavy a poradie kníh Starého zákona. Významnú úlohu pri formovaní kresťanských verzií zohral latinský preklad svätého Jeronýma (jeho dielo sa nazýva Vulgáta), hoci samotné rozhodnutia o kanóne vznikali postupne a miestne. Prvý, kto používal latinský názov (po latinsky: vetus testamentum), bol pravdepodobne Tertulián v 2. storočí.
- Židovský kanón (Tanach) – základný židovský kanón obsahuje knihy v troch častiach (Tóra, Proroci, Knihy). Konečná forma kanónu sa ustálila v období po exile, pričom text, ktorý je dnes v judaizme autoritatívny, vychádza najmä z Masoretského textu.
- Rímskokatolícky kanón – okrem kníh Tanachu zahŕňa aj niektoré tzv. deuterokánonické knihy (napr. Tób, Judita, Prídeľ k Ester, Kniha Múdrosti, Sirach / Ecclesiasticus, Baruch, 1 a 2 Machabejské a dodatky k Danielovi a Ester). Tieto knihy sú často označované ako súčasť Starého zákona v katolíckej Biblii.
- Protestantský kanón – väčšinou sa drží obsahu Tanachu (t.j. židovského kanónu) a často umiestňuje deuterokánonické knihy do oddielu „Apokryfy“ alebo ich úplne vynecháva.
- Východné pravoslávne cirkvi – používajú staroveký grécky preklad židovských posvätných spisov, tzv. Septuagintu, a ich zoznam posvätných kníh obsahuje niekoľko titulov navyše oproti rímskokatolíckemu zoznamu (napr. ďalšie machabejské knihy, 3. kniha Machabejská, žalmy navyše ako Žalm 151 a pod.).
- Samaritáni – uznávajú len Pentateuch/Tóru (piate knihy Mojžišove) ako svoj kanón; ostatné židovské spisy neuznávajú.
Textové tradície a historické pramene
Existujú viaceré významné textové tradície Starého zákona:
- Masoretský text (MT) – hebrejská textová tradícia, ktorá sa stala základom židovského kánonu a väčšiny moderných hebrejských Biblie.
- Septuaginta (LXX) – grécky preklad hebrejských spisov z obdobia pred Kristom, bol široko používaný v helenistickom svete a v ranom kresťanstve; v niektorých slučajách sa jeho textové odchýlky líšia od Masoretského textu.
- Vulgáta – latinský preklad sv. Jeronýma, ktorý mal veľký vplyv na stredovekú kresťanskú tradíciu.
- Mŕtve more písmo (DSS) – zväzky rukopisov z jaskýň pri Mŕtvom mori (1. st. pred Kr. – 1. st. po Kr.), ktoré potvrdili existenciu viacerých textových verzií a pomohli pri rekonštrukcii starších textových foriem.
- Samaritánsky Pentateuch – miestna verzia Pentateuchu s niektorými odlišnosťami v texte a dôraze.
Datovanie a autorstvo
Texty Starého zákona vznikali postupne, počas storočí, a ich autorstvo je často zložité a kolektívne. Rôzne časti majú rôzne časové horizonty: niektoré zákonné a prorocké tradície sa viažu k 2. tisícročiu–1. tisícročiu pred Kr., redakčné spracovanie a doplnenia prebiehali až do obdobia 5.–2. storočia pred Kr. Konečné formy mnohých kníh boli stabilizované až neskôr, pričom jednotlivé komunity (židovské, kresťanské) sa odlišne rozhodovali o výslednom kanóne.
Náboženské a kultúrne významy
Pre židovstvo je Tanach základom náboženského života, zákona a liturgie. Pre kresťanstvo je Starý zákon historickým a prorockým predelom, ktorý kresťania často vykladajú v súvislosti s príchodom Ježiša Krista (interpretácia prorockých textov, typológia, predobrazy Krista). Rôzne náboženské tradície z toho odvádzajú rozličné teologické dôrazy a liturgické používanie.
Štúdium a kritika
Moderné biblické vedy využívajú historicko-kritické metódy, textovú kritiku, archeologické nálezy a komparatívne štúdium starovekých textov, aby porozumeli vzniku, redakcii a historickému kontextu kníh Starého zákona. Objav Mŕtveho mora, porovnanie Masoretského textu so Septuagintou a inými manuskriptmi ukazujú, že textová história je bohatá a zahŕňa varianty, ktoré sú dôležité pri interpretácii a prekladoch.
Všetky tieto rozdiely v zostave, porovnaní textov a ich interpretáciách vysvetľujú, prečo sa niektoré cirkvi alebo spoločenstvá dohadujú o začlenení určitých kníh do svojho kánonu. Napriek týmto rozdielom však všetky hlavné tradície uznávajú centrálne texty Tóry a mnoho spoločných naratívov a etických princípov.
Ak chcete študovať ďalej, stojí za to porovnávať rôzne preklady (hebrejský Masoretský text, grécka Septuaginta, latinská Vulgáta a moderné preklady) a venovať pozornosť poznámkam textovej kritiky, ktoré odhaľujú rozdiely v rukopisoch a historickom vývoji textu.
