Šivádži Maharadž je považovaný za zakladateľa dynastie Maratha a jedného z najslávnejších bojovníckych vodcov v dejinách štátu Maháraštra. Neskôr prijal titul Čatrapati Šivádži Maharadž. Podľa historických záznamov mal osem manželiek a viacero legitímnych i nemanželských potomkov, ktorí zohrali úlohu v následných dynastických sporoch.
Detstvo a rané roky
Šivádži sa narodil 19. februára 1630 v pevnosti Šivneri, neďaleko Junnaru v dnešnom Pune. Jeho otcom bol veliteľ Šahádži Bhosale a matkou Jijabai, ktorá mala silný vplyv na jeho formovanie ako vodcu. Už v mladom veku prejavil vojenské a politické schopnosti — vo veku približne 15 rokov dobyl pevnosť Torna, čím položil základy pre rozširovanie svojej moci v oblasti dekanu.
Vojenské ťaženia a taktika
Šivádži rozvíjal vojenskú silu založenú na rýchlych útokoch, znalosti terénu a sieti pevností. Používal kombináciu pevnostnej obrany, prekvapivých zásahov a politických manévrov (vrátane diplomatického vyjednávania a podplácania miestnych veliteľov), aby získal kontrolu nad strategickými bodmi. Medzi jeho úspechy patrilo obsadzovanie mnohých pevností v oblasti a budovanie loďstva na ochranu pobrežia; vytvoril tiež efektívne zásobovacie a správcovské siete, ktoré mu umožnili udržať kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami.
Štátne reformy a správa
Šivádži zriadil centrálnu správu a systém poradcov známy ako Ashta Pradhan (osem ministrov), ktorí dohliadali na vojenskú, finančnú a civilnú agendu štátu. Zaviedol prehľadný daňový systém, ktorý umožnil lepšiu mobilizáciu zdrojov, a podporoval obchod a námorné sily na ochranu pobrežných záujmov. Podporoval miestne jazyky, náboženstvá a kultúru, pričom zdôrazňoval praktické princípy správy a sebaobrany svojho ľudu.
Konflikty s okolím
Počas svojej vlády sa Šivádži neraz ocitol v konflikte s okolím — najmä s vládcami Sultanátu Adil Shahi (Bidar/Bijapur) a neskôr s Mogulmi, ktorých cisára Aurangzeba považoval za jedného z najväčších protivníkov. Aurangzeb ho dokonca vylákal do Agry, kde bol na čas zadržaný a následne sa mu podarilo uniknúť (útok alebo útek z Agry v roku 1666 je jedným z jeho známych činov).
Koronácia a titul
V roku 1674 bol vo svojom pevnostnom sídle Raigad formálne korunovaný a prijal titul Čatrapati — ide o dôležitý symbol uznania suverenity Maráthov a organizácie ich štátu. Korunovácia upevnila jeho postavenie ako kráľa, ktorý mal vlastné právomoci a administratívnu štruktúru.
Smrť a následky
Koncom marca 1680 Šivádži ochorel na horúčku a dyzentériu a zomrel medzi 3. a 5. aprílom 1680 vo veku približne 52 rokov, na predvečer sviatku Hanuman Jayanti. Po jeho smrti sa rýchlo šírili rôzne správy a dohady o príčine úmrtia: niektorí tvrdili, že zomrel prirodzenou cestou na chorobu, iní šírili fámy o kliatbe či otrave. Rozšírené sú povesti, že formálne politiky a intriky zohrali úlohu pri následnej bitke o moc, pričom sa spomína aj meno jeho druhej manželky Sojarabai (Soyarabai) v súvislosti s dianím po jeho smrti.
Nástupníctvo a boj o trón
Po smrti Šivádžího vypukol mocenský boj. Ovdovelá Sojarabai spolu s časťou ministerstva chcela dosadiť na trón svojho syna Rádžarama (vo veku asi 10 rokov), namiesto staršieho a skúseného Sambhadžiho, ktorý bol Šivádžiho prvým synom. Dňa 21. apríla 1680 sa na trón oficiálne dosadil desaťročný Rádžaram. Sambhadži Rádže však nerezignoval — po sérii politických a vojenských krokov sa zmocnil pevnostiRaigad. Dňa 18. júna získal kontrolu nad Raigadom a 20. júla 1680 formálne nastúpil na trón ako Čatrapati Sambhadži.
Odkaz
Šivádži zostáva v dejinách vnímaný ako zakladateľ silného regionálneho štátu, ktorý presadil miestnu samosprávu, vojenskú obratnosť a administratívne reformy. Jeho metódy boja, organizácia pevností, námorná sila a správcovské inovácie položili základy pre neskorší rozmach Maráthskej ríše a jeho osobnosť má dodnes významné miesto v kultúrnej a politickej pamäti Maháráštry a Indie ako celku.
