Siegmund Nissel (3. januára 1922 – 21. mája 2008) bol britský huslista narodený v Rakúsku, najznámejší ako druhý huslista slávneho kvarteta Amadeus. Jeho umelecká dráha a prínos pre komornú hudbu z neho urobili jednu z výrazných postáv československo‑britskej hudobnej scény 20. storočia.
Raný život a vzdelanie
Siegmund (Sigi) Nissel sa narodil v Mníchove vo viedenskej židovskej rodine. Na husliach začal hrať ako šesťročný. Po smrti matky, keď mal deväť rokov, ho otec presťahoval do Viedne, kde patril medzi jeho učiteľov aj Max Weissgärber. S narastajúcim prenasledovaním Židov v Rakúsku bol Nissel v roku 1938 odoslaný do Veľkej Británie, kde hľadal útočisko pred nacistickým režimom.
Internovanie, stretnutie s budúcimi kolegami a formovanie kvarteta
Po začiatku druhej svetovej vojny bol Nissel, podobne ako mnohí ďalší emigranti z Nemecka a Rakúska, dočasne internovaný na ostrove Man. Práve tam sa zoznámil s huslistom Petrom Schidlofom a neskôr s Norbertom Braininom. Keď boli prepustení z internácie v dôsledku rozpoznania ich hudobného talentu, pokračovali v štúdiu u významného pedagóga Maxa Rostala v Londýne.
Práve vtedy sa Nissel stretol s britským violončelistom Martinom Lovettom (ktorého manželka bola Rostalovou žiačkou). Štyria hudobníci začali pravidelne hrať spolu sláčikové kvartetá. Peter Schidlof prešiel z huslí na violu, a kvarteto sa najprv volalo Braininovo kvarteto. Názov Amadeus Quartet navrhol Nissel — Amadeus je jedno z Mozartových mien.
Kariéra Amadeus Quartet
Amadeus Quartet — priateľmi familiárne prezývané „Wolf Gang“ — mal svoj prvý veľký úspech pri debute v londýnskej Wigmore Hall v roku 1948. Koncert bol vypredaný a po ňom nasledovali pozvania do koncertných siení po celom svete. Skupina sa rýchlo etablovala ako jedno z vedúcich sláčikových kvartiet svojej doby, známa pre intímny, vyvážený zvuk a vynikajúcu súhru.
Amadeus Quartet nahrali približne 200 záznamov a boli obzvlášť oceňovaní za interpretácie diel veľkých klasikov: Mozarta, Beethovena, Schuberta a Brahmsa. Zároveň sa aktívne venovali modernej tvorbe 20. storočia — vo svojom repertoári mali diela Bartóka aj skladby súčasných britských autorov. Významným momentom bola spolupráca s Benjaminom Brittenom; pre kvarteto napísal svoje tretie kvarteto a tým potvrdil vzájomnú umeleckú úctu.
Úloha v skupine a pedagogická činnosť
Nissel bol nielen vynikajúcim interpretom, ale aj organizačným stredobodom súboru — staral sa o obchodné a produkčné záležitosti, komunikáciu s promotérmi a plánovanie koncertov. Po skončení činnosti kvarteta sa venoval výchove ďalších generácií komorných hráčov. Po smrti Petra Schidlofa v roku 1987 Amadeus Quartet prestal existovať; Nissel potom vyučoval mladé kvartetá na Kráľovskej hudobnej akadémii a bol uznávaným pedagógom komornej hry.
Zdravie, ocenenia a osobný život
V roku 1960 podstúpil operáciu nádoru na mozgu a neskôr aj bypass srdca, no napriek týmto zdravotným ťažkostiam sa dožil 86 rokov. Bol veľmi rodinne založený — mal manželku, syna, dcéru a tri vnúčatá. Za svoje dlhoročné umelecké prínosy obdržal mnoho vyznamenaní vrátane titulu OBE (1970) a čestných doktorátov z York University a Royal Academy of Music.
Dedičstvo
Hoci Amadeus Quartet ukončilo svoju činnosť, nahrávky z obdobia ich aktivity zostávajú štandardom v interpretácii klasickej a komornej hudby. Nisselova precíznosť, hudobné cítenie a schopnosť budovať pevné komorné súhry ovplyvnili množstvo študentov a súborov po celom svete. Jeho životný príbeh — od emigrácie a internácie až po medzinárodné uznanie — ilustruje silu hudby ako spojiva medzi kultúrami a generáciami.