Malé škrupinové skameneliny
Malé škrupinové skameneliny (SSF) alebo malá škrupinová fauna sú drobné skameneliny, z ktorých mnohé sú dlhé len niekoľko milimetrov. Sú doložené od posledných štádií ediakaru až po začiatok kambria. Takmer všetky pochádzajú z mladších hornín ako známejšie skameneliny, napríklad trilobity. Väčšina SSF sa zachovala tak, že sa rýchlo pokryla fosfátom. Tento spôsob zachovania sa obmedzuje hlavne na neskoršie obdobie ediakaru a skoré kambrium, takže živočíchy, ktoré ich vytvorili, mohli vzniknúť skôr a pokračovať aj po tomto období.
Niektoré fosílie predstavujú celé kostry malých organizmov, vrátane záhadnej Cloudiny a niektorých slimákovitých mäkkýšov. Väčšinu fosílií však tvoria fragmenty alebo časti väčších organizmov vrátane húb, mäkkýšov, slimákovitých halkierií, ramenonožcov, ostnatokožcov a organizmov podobných onychoforanom, ktoré mohli mať blízko k predkom článkonožcov.
Jedným z prvých vysvetlení vzniku SSF - a vývoja mineralizovaných skeletov - je náhle zvýšenie koncentrácie vápnika v oceáne. Mnohé SSF sú však tvorené inými minerálmi, napríklad oxidom kremičitým. Prvé SSF sa objavujú približne v rovnakom čase, keď sa organizmy začali prvýkrát zahrabávať, aby sa vyhli predátorom, takže je pravdepodobné, že predstavujú prvé kroky v evolučných pretekoch v zbrojení medzi predátormi a čoraz lepšie chránenou korisťou. Napriek tomu stále platí, že živočíchy využívali minerály, ktoré boli najľahšie dostupné.
Malé rozmery a (zvyčajne) rozbitý charakter SSR sťažujú ich identifikáciu a klasifikáciu. Poskytujú však dôkazy o tom, ako sa vyvíjali hlavné skupiny morských bezstavovcov, a o tempe a spôsobe evolúcie v kambrickej explózii. Zahŕňajú najstarších známych zástupcov niektorých moderných fýl a ich veľkou výhodou je, že predstavujú takmer súvislý záznam raných kambrických organizmov, ktorých telá obsahujú tvrdé časti.
Cloudina, drobný živočích, súčasť drobnej škrupinovej fauny
Otázky a odpovede
Otázka: Čo sú to malé škrupinové fosílie?
Odpoveď: Malé škrupinové skameneliny (SSF) sú drobné skameneliny, mnohé dlhé len niekoľko milimetrov. Sú doložené od najnovších štádií ediakaru až po začiatok kambria.
Otázka: Ako sa zachovala väčšina SSF?
Odpoveď: Väčšina SSF sa zachovala tak, že sa rýchlo pokryla fosfátom. Tento spôsob zachovania sa obmedzuje najmä na neskoršie ediakárske a skoré kambrické obdobie.
Otázka: Čo predstavujú niektoré fosílie?
Odpoveď: Niektoré fosílie predstavujú celé kostry malých organizmov vrátane záhadných mrakoplašov a niektorých slimákovitých mäkkýšov. Väčšina však predstavuje fragmenty alebo časti väčších organizmov, ako sú huby, mäkkýše, slimákovité halkieridy, ramenonožce, ostnatokožce a onychoforom podobné organizmy, ktoré mohli mať blízko k predkom článkonožcov.
Otázka: Aké bolo jedno z vysvetlení, prečo sa objavili SSF?
Odpoveď: Jedným z vysvetlení, prečo sa objavili SSF, bolo náhle zvýšenie koncentrácie vápnika v oceáne, ktoré umožnilo živočíchom vytvoriť mineralizované kostry. Mnohé SSF sú však tvorené inými minerálmi, napríklad oxidom kremičitým, takže toto vysvetlenie nie je definitívne.
Otázka: Kedy sa prvýkrát objavili?
Odpoveď: Prvé SSF sa objavili približne v rovnakom čase, keď sa organizmy začali zahrabávať, aby sa vyhli predátorom, takže je pravdepodobné, že predstavujú prvé kroky v evolučných pretekoch v zbrojení medzi predátormi a čoraz lepšie chránenou korisťou.
Otázka: Prečo je ťažké ich identifikovať a klasifikovať?
Odpoveď: Malé rozmery a (zvyčajne) rozbitý charakter SSF sťažujú ich presnú identifikáciu a klasifikáciu.
Otázka: Aké výhody poskytujú dôkazy?
Odpoveď: Poskytujú dôkazy o tom, ako sa vyvíjali hlavné skupiny morských bezstavovcov, o tempe a vzore vývoja počas kambrickej explózie, o prvých známych zástupcoch moderných fylov, ktorých telá obsahujú tvrdé časti.
