Soricomorpha („drieková forma“) bola navrhovaná biologická skupina v triede cicavcov. Do tohto zoskupenia sa radili všetky pŕhlivce, solenodony a krtkovia, pričom sa uvádzalo, že sa delí na štyri čeľade — z nich jedna (Nesophontidae, karibské „vyhynuté pŕhlivce“) je vyhynutá. Tri žijúce čeľade sú teda pŕhľavovité (Soricidae), solenodony (Solenodontidae) a krtkovité (Talpidae). Tieto malé hmyzožravé cicavce majú zväčša jemné zuby prispôsobené lovu bezstavovcov, vysoký metabolizmus, malú veľkosť tela, malé oči a často špecializované končatiny (najmä u krtkov na hrabanie).
Taxonomická história a zmena
Historicky boli skupiny drobných hmyzožravcov zoskupené v rade Insectivora. Neskoršie sa rozpracovala myšlienka oddeliť podobné skupiny do oddelenejších radov, a tak vznikol návrh na rad Soricomorpha. Následné štúdie však pomocou sekvenčnej analýzy (analýz mitochondriálnych a jadrových génov a neskôr aj rozsiahlych fylogenomických dát) ukázali, že staré zoskupenie Insectivora bolo polyfyletické — teda nepredstavovalo jeden prirodzený klad príbuzných foriem.
Konkrétne molekulárne dôkazy naznačili, že niektoré skupiny, ktoré boli mimo Soricomorpha (napríklad Erinaceidae — ježkovité), končíli byť bližšie príbuzné niektorým „soricomorfom“ než iné. Výsledkom týchto zistení bolo prehodnotenie hraníc medzi skupinami a vytvorenie väčšieho monofyletického zoskupenia, ktoré združuje hedgehogy (ježkovité) so soriciformnými skupinami. Preto bol pôvodný návrh Soricomorpha vo väčšine moderných systémov odmietnutý a nahradil ho nový, monofyletický rad Eulipotyphla (Eulipotyphla), ktorý zahŕňa čeľade ako Soricidae, Talpidae, Erinaceidae a Solenodontidae.
Význam a súčasný stav
Dnešné taxonomické prehľady a fylogenetické štúdie zvyčajne uprednostňujú pojem Eulipotyphla ako prirodzený rad drobných hmyzožravcov. Pojem Soricomorpha sa stále vyskytuje v starších prácach alebo v niektorých prehľadoch, ale väčšina odborníkov ho nepovažuje za monofyletickú (prirodzenú) skupinu. Pokrok v sekvenovaní DNA a fylogenomike v posledných dekádach výrazne zmenil naše chápanie príbuzenských vzťahov medzi týmito cicavcami.
Rozšírenie a fosílny záznam
Skupiny, ktoré kedysi patrili do Soricomorpha alebo sú dnes v Eulipotyphla, sú rozšírené prevažne v holarktických oblastiach, tropických oblastiach a na niektorých ostrovoch (napríklad solenodony na Karibských ostrovoch). Fosílny záznam poskytuje dôkazy o ich starobylom rozšírení a adaptáciách na rôzne spôsoby života, najmä na podzemný spôsob života u krtkov a na nočný, drobný lov bezstavovcov u pŕhlivcov.
Celkovo prechod od konceptu Soricomorpha k Eulipotyphla ilustruje, ako molekulárna biológia a genetika dokážu zrevidovať a upresniť klasickú morfologickú systématiku a viesť k presnejšiemu zobrazeniu evolučných vzťahov medzi cicavcami.