Basilosaurus je rod vyhynutých primárnych veľrýb, ktoré obývali teplé morské oblasti v neskorom eocéne, približne pred 40 až 34 miliónmi rokov. Prvé fosílie tohto tvora boli nájdené v Louisiane v USA, neskôr sa našli početné a veľmi dobre zachované exempláre v egyptských náleziskách Fayum, čo pomohlo podrobnejšie opísať vzhľad a spôsob života tohto archaického kytovca.
Objav, názov a systematika
Prvá opísaná fosília druhu B. cetoides pochádza zo Spojených štátov. V počiatkoch bol tento druh omylom považovaný za plaza — odtiaľ aj koncovka „-saurus“ v názve, ktorý v gréčtine znamená „kráľovský jašter“ alebo „kráľ-jašter“. Neskôr sa ukázalo, že ide o morského cicavca, nie o plaza. Richard Owen navrhoval premenovanie na Zeuglodon („jarmový zub“), ale podľa pravidiel zoologickej nomenklatúry zostal pôvodný názov Basilosaurus platný. Okrem typu zo Severnej Ameriky sú najznámejšie fosílie druhu B. isis, ktoré sa našli v oblasti Fayum v Egypte a tiež v Jordánsku.
Popis a veľkosť
Basilosaurus patril medzi najväčšie tvory svojej doby — dosahoval dĺžku približne 15–20 m (49–66 stôp), čo ho radí medzi najväčších morských živočíchov neskorého eocénu. Mal vydlžené, hadovité telo so silne predĺženými stavcami, relatívne úzku hlavu a dlhý lebkový skelet. Jeho zuby boli heterodontné (rôzne typy zubov: rezáky, očné zuby a stoličky), čo naznačuje prispôsobenie na lov pevnej koristi.
Anatómia a životné prejavy
Na rozdiel od dnešných veľrýb si Basilosaurus zachoval niektoré archaické znaky: mal relatívne výrazné (hoci redukované) zadné končatiny pripojené k panvovému pásu. Tieto končatiny neboli schopné prenášať telesnú hmotnosť na súši a pravdepodobne slúžili pri párení alebo ako pomocné orgány pri manévrovaní pri párení. Stavce chvosta a stavcová stavba naznačujú, že plával prevažne undulačne (vlnivými pohybmi tela) a pravdepodobne mal aj nejakú formu chvostovej plutvy — dôkazy o tom pochádzajú z tvaru a proporcií chvostových stavcov.
Ucho a vnútorné štruktúry lebky sú už prispôsobené na prijímanie zvukov pod vodou, čo je znakom pokročilejšej adaptácie k morskému životu v rámci skupiny archaických veľrýb (Archaeoceti).
Potrava a ekológia
Basilosaurus bol vrcholovým dravcom svojich morských ekosystémov. Jeho strava pravdepodobne zahŕňala ryby, hlavonožce a menšie morského cicavce — existujú doklady o tom, že lovil aj iné veľryby alebo ich mladé. Ostré, rôznorodé zuby umožňovali zadržať a roztrhať koristi. Žil v teplých plytkých moriach a pobrežných zónach, kde sa sústreďovala hojnejšia korisť.
Význam pre vývoj veľrýb
Basilosaurus predstavuje dôležitý prechodný stupeň vo vývoji veľrýb. Ukazuje sériu prispôsobení od suchozemských cicavcov k plne vodnému spôsobu života: redukcia končatín, zmena stavby kostry pre plávanie a úprava sluchového aparátu pre podvodné vnímanie. Rod Basilosaurus spolu s inými bazilosauridmi pomáha paleontológom pochopiť, ako sa z terestriálnych predkov vyvinuli moderné skupiny veľrýb (zuboryby a bálena).
Vyhynutie
Basilosaurus vymizol ku koncu eocénu počas viacerých environmentálnych zmien, ktoré zasiahli morskú faunu — ochladenie klímy, zmeny hladiny mora a prebudovanie potravinových sietí. Okrem toho sa v tomto období začali objavovať modernejšie skupiny veľrýb, ktoré pravdepodobne konkurovali archaickým druhom.
Fosílie a význam
Fosílne kostry Basilosaurus patria medzi najcennejšie doklady o ranom vývoji veľrýb. Niektoré exempláre sú pomerne kompletné a vystavované v múzeách, čo pomohlo rozšíriť verejné povedomie o tom, ako vyzerali a žili starodávne morské cicavce. Výskum týchto nálezov pokračuje a stále prináša nové informácie o anatómii, správaní a biológii týchto impozantných tvorov.