Netopiere (Chiroptera): nočné cicavce, echolokácia, druhy a rozšírenie
Netopiere (Chiroptera): nočné cicavce, echolokácia, druhy a rozšírenie — prehľad druhov, biotopov, správania a ich ekologického významu.
Netopiere sú cicavce z radu Chiroptera. Sú prevažne nočné – aktívne počas noci, súmraku alebo svitania a cez deň odpočívajú v nory, jaskyni alebo v korunách stromov.
Vzhľad a prispôsobenia
Netopiere majú predĺžené predné končatiny, ktoré tvoria krídla – kožnaté blány natiahnuté medzi prstami, telom a zadnými končatinami. Ich telo je často upravené pre lietanie a nočný spôsob života: veľké uši, dobrý sluch a často veľmi citlivé zmysly. Niektoré druhy majú dlhý zobák na zbieranie nektáru, iné silné čeľuste na lámanie ovocia alebo chytanie koristi.
Echolokácia – akustický „zrak“
Väčšina netopierov používa echolokáciu na chytanie koristi a orientáciu v priestore. Vydávajú vysokofrekvenčné ultrazvukové signály z hrdla alebo nosa a registrujú odrazy (ozveny) pomocou špecializovaného sluchu. Na základe času návratu a zmeny frekvencie signálu dokážu určiť veľkosť, vzdialenosť, smer a pohyb cieľa. Niektoré hlodavcové echolokačné signály sú CF (konštantná frekvencia) alebo FM (frekvenčne modulované) – rôzne taktiky sú výhodné pri love rýchlych alebo pomalých cieľov. Treba poznamenať, že u niektorých veľkých „ovočnicovitých“ netopierov (rodina Pteropodidae) chýba klasická echolokácia; výnimkou sú napríklad netopiere rodu Rousettus, ktoré používajú klikajúce zvuky (jazykovú echolokáciu).
Správanie, nocovanie a kolónie
Netopiere často tvoria spoločenské kolónie – niektoré druhy v jaskyniach a starých budovách tvoria tisíce jedincov, iné sú samotárske. V kolóniách sa vytvárajú mliečne (materské) skupiny počas rozmnožovania, kde samice spolu chovajú mláďatá. Mnohé druhy počas zimy prechádzajú hibernáciou alebo vytvárajú obdobia torporu, čím šetria energiu, keď je potravy málo.
Výživa – rozmanitosť foriem života
Netopiere využívajú široké spektrum potravných stratégií:
- Hmyzožravce: približne väčšina druhov (okolo 60–70 %) loví hmyz priamo za letu – typickým príkladom je pipíška obyčajná.
- Plodožravce (ovocné netopiere): konzumujú ovocie a šíria semená, čím prispievajú k lesnej regenerácii.
- Nektárožravce: sajú nektár a sú dôležitými opeľovačmi tropických rastlín.
- Sanguivórne (krv sajúce) druhy: len niekoľko druhov pijanov krvi (napr. upíry v Latinskej Amerike) skonzumuje krv cicavcov alebo vtákov.
- Mäsožravce: niektoré veľké druhy lovia malé stavovce – ryby, žaby alebo menšie cicavce; príkladom je netopier chytač rýb.
Rozmnožovanie a vývoj mláďat
Väčšina netopierov má jedno mláďa za rok (u niektorých druhov sú bežné dvojčatá). Samice rodia na jar alebo v začiatkoch leta, aby mláďatá mali dostatok potravy. Matky dojčia mláďatá a mnohé druhy vytvárajú materské kolónie, kde si samice navzájom pomáhajú. Mláďatá rastú relatívne rýchlo a mnohé druhy dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom alebo druhom roku života.
Druhy a rozšírenie
Netopiere sú veľmi úspešnou a druhovo bohatou skupinou – moderné odhady hovoria o viac ako 1 400 druhoch, v rôznych morfologických a ekologických variantoch. Zastupujú približne pätinu (asi 20 %) všetkých druhov cicavcov. Žijú takmer po celom svete, s výnimkou Arktídy, Antarktídy a niekoľkých oceánskych ostrovov. Bežné miesta nocovania sú jaskyne, stromové dutiny, opustené budovy a stodoly; v niektorých regiónoch sa využívajú aj špeciálne vyrobené budky (bat boxes).
Tradičné delenie: mikrobaty a megabaty
Historicky sa netopiere delili na dve hlavné skupiny. Mikrobaty väčšinou používajú echolokáciu a prevažná väčšina z nich je hmyzožravá, hoci niektoré lovia ryby alebo pijú krv. Megabaty (ovoce-nektároví netopieri) sú zvyčajne väčšie, živia sa ovocím a nektárom a väčšina druhov nepoužíva klasickú echolokáciu. Toto rozdelenie má biologický základ, hoci molekulárne štúdie odhaľujú zložitejšie vývojové vzťahy medzi skupinami.
Význam pre človeka a ekosystémy
Netopiere majú dôležitú ekosystémovú funkciu:
- kontrola populácií škodlivého hmyzu (poľnohospodárske prínosy),
- opeľovanie a šírenie semien tropických rastlín,
- biologické indikátory zdravia ekosystémov.
Ich prítomnosť v blízkosti ľudských sídel môže byť užitočná, napríklad znižovaním počtu komárov a iných škodcov.
Hrozby a ochrana
Netopiere čelia viacerým ohrozeniam:
- strata biotopov a rušenie hniezdnych lokalít (napr. devastácia jaskýň, odstraňovanie stromových dutín, rekonštrukcie budov),
- pesticídy a zníženie potravy v dôsledku chemizácie krajiny,
- veterné turbíny – nárazy a straty pri migrácii,
- choroby – napr. syndróm bielej nosnej (white-nose syndrome), ktorý spôsobil masívne úhyny v populáciách v Severnej Amerike,
- perzekúcia a mýty, ktoré vedú k úmyselnému usmrcovaniu.
Mnohé krajiny právne chránia netopiere (napríklad v Spojenom kráľovstve sú chránenými živočíchmi). Ochrana zahŕňa zachovanie a obnova lokalít, monitoring populácií, znižovanie rizík pri veterných turbínach a verejnú osveta o význame netopierov. Pomocou inštalácie budiek, ochrany jaskýň a dobrých praktík pri správe krajiny možno významne podporiť ich populácie.
Ľudské vnímanie a výskum
Netopiere sú predmetom intenzívneho vedeckého výskumu – študuje sa echolokácia, navigačné schopnosti, ekológia a choroby. Zároveň sú obklopené množstvom mýtov (napr. mylné spojenie s upírizmom), ktoré zvyšujú nedôveru voči týmto užitočným živočíchom. Osveta a vzdelávanie pomáhajú znižovať obavy a podporujú ochranné opatrenia.
Netopiere teda predstavujú rozmanitú, ekologicky významnú a fascinujúcu skupinu cicavcov, ktorú stojí za to chrániť a lepšie spoznať.

Kolónia Megabatov

Kolónia netopierov vytvárajúcich stany (Uroderma bilobatum)
Taxonómia
- Rad Chiroptera
- Megabaty (Megachiroptera)
- Mikrobaty (Microchiroptera)
Fylogenetické vzťahy rôznych skupín netopierov boli predmetom mnohých diskusií. Tradičné delenie na Megachiroptera a Microchiroptera odráža názor, že tieto skupiny netopierov sa dlho vyvíjali nezávisle od seba zo spoločného predka, ktorý už bol schopný letu.
Hypotéza bola, že let sa u cicavcov vyvinul len raz. Väčšina molekulárno-biologických dôkazov podporuje názor, že netopiere tvoria jednu alebo monofyletickú skupinu.
Paleontológia
Fosílne netopiere
Fosílnych pozostatkov netopierov je málo, pretože netopiere sú suchozemské a majú ľahké kosti. Eocénny netopier Onychonycteris bol nájdený v 52 miliónov rokov starej formácii Green River vo Wyomingu v Spojených štátoch v roku 2003. Vedel lietať, ale dobre zachovaná kostra ukázala, že slimák vnútorného ucha nemohol dosiahnuť veľkú sluchovú schopnosť moderných netopierov. Bol to dôkaz, že let sa u netopierov vyvinul skôr ako echolokácia. Tím uviedol, že mu chýbali vlastnosti ucha a hrdla nielen u dnešných echolokujúcich netopierov, ale aj u iných známych fosílnych druhov. Fosílne pozostatky ďalších eocénnych netopierov Icaronycteris, Archaeonycteris, Palaeochiropteryx, Hassianycteris a Australonycteris vykazujú podobnú zmes bazálnych a odvodených znakov, ako sa očakáva v rámci mozaikovej evolúcie.
Všetky eocénne netopiere mali dlhé chvosty. Tento znak sa vyskytuje aj u raného lietajúceho hmyzu v karbóne, u raných pterosaurov a u Archaeopteryxa a iných dinosaurov. Chvost im pomáhal udržiavať stabilný let, čo znamená, že sa držali v kurze a veľmi sa neroztáčali. Na rýchle šipkovanie je potrebný špeciálny vyspelý mozog a reflexy, ktoré mali neskoršie netopiere, vtáky a pterosaury, ale rané ich nemali. Na ovládanie nestabilného letu je potrebných viac mozgov ako na stabilný let. To, že prvé netopiere mali dlhé chvosty, predpovedal John Maynard Smith ešte predtým, ako sa našli nejaké fosílne prvé netopiere.
Onychonycteris mal dlhšie zadné nohy a kratšie predlaktia, podobne ako šplhajúce cicavce, ktoré visia pod konármi, napríklad leňochody a gibony. Tento netopier veľkosti dlane mal široké a krátke krídla, čo naznačuje, že nemohol lietať tak rýchlo alebo tak ďaleko ako neskoršie druhy netopierov. Onychonycteris pravdepodobne počas letu namiesto nepretržitého mávania krídlami striedal mávanie a kĺzanie vo vzduchu. Takéto fyzické vlastnosti naznačujú, že tento netopier nelietal tak často ako moderné netopiere, skôr lietal zo stromu na strom a väčšinu svojho bdelého dňa trávil šplhaním alebo visením na konároch stromov.

Icaronycteris
Adaptácie
Echolokácia
Zaujímavosťou netopierov je, že hoci vidia očami, používajú aj uši, ktoré im pomáhajú "vidieť" v tme. Vďaka tomu môžu lietať na veľmi tmavé miesta, kam by ich žiadne oko nedovidelo. Tento spôsob vnímania sa nazýva echolokácia. Echolokácia znamená, že používajú ozvenu, aby našli, kde sa čo nachádza.
Echolokácia je ako sonar, ktorý používajú ponorky a lode na vyhľadávanie vecí pod vodou. Funguje to takto: keď netopier lieta, vydáva veľa zvukov. My tieto zvuky nepočujeme (sú príliš vysoké), ale netopiere ich počujú. Biológovia majú prístroje na ich nahrávanie a potom ich prehrávajú na nižšej frekvencii, aby ich mohli počuť aj ľudia.
Keď netopier vydáva zvuky, zvukové vlny sa od neho vzďaľujú. Ak na niečo narazia, odrazia sa späť k netopierovi (tento odraz sa nazýva ozvena). Túto echolokáciu používajú na chytanie potravy, napríklad motýľov alebo vážok. Keď netopier začne svoj nočný prieskum, zvyčajne vyšle približne 10 volaní za sekundu. Podľa ozveny zistia, čo je vpredu. Keď dostanú ozvenu od niečoho dobrého na jedenie, počet volaní sa zvýši až na 200 volaní za sekundu. Toto zvýšenie počtu zvukov sa nazýva kŕmny bzukot. Netopier vydáva kŕmny bzukot, aby vycítil všetky rýchle pohyby hmyzu, ktorý sa snaží uloviť.
Počuť a chápať ozvenu, ktorá sa vracia k netopierovi, si vyžaduje špeciálne štruktúry v jeho mozgu. Z tohto dôvodu mnohí vedci, lekári a dokonca aj americká armáda netopiere starostlivo skúmajú. Americká armáda každoročne vynakladá státisíce dolárov na štúdium echolokácie u netopierov.
Netopiere majú aj pomerne dobrý zrak a vidia svoju korisť a miesto, kam letí, ak nie je príliš veľká tma. Existuje veľa príbehov o netopieroch, ktoré lietajú priamo do ľudí, ale nie je to pravda. Na svetle vidia veľmi dobre a v tme vidia oveľa lepšie ako my. Takže výraz "slepý ako netopier" nie je veľmi vedecký.
Netopierie krídla
Netopiere lietajú rukami. Názov radu netopierov, Chiropetera, znamená v gréčtine "krídla rúk".
Krídla netopierov a vtákov sa líšia. Vtáky nemajú v krídlach dlhé prstovité kosti ako netopiere. Vtáky nemôžu hýbať jednotlivými prstami, ale netopiere áno. Vďaka tomu môžu netopiere počas letu meniť smer alebo letieť ľubovoľným vzorom: to im uľahčuje chytanie potravy. Netopier letí, akoby "plával" vzduchom - tlačí oboma krídlami nadol a dozadu.
Vtáčie krídlo má veľa peria, zatiaľ čo krídlo netopiera tvorí väčšinou pružná, tenká koža nazývaná patagium. Táto tenká kožná blanka sa tiahne medzi každou prstnou kosťou, spája sa s členkom netopiera a spája sa s chvostom (ak ho netopier má). Keď netopier nelieta, zloží si krídla vedľa tela.
Netopiere majú jeden pazúr (niekedy nazývaný netopierí palec), ktorý vyčnieva z hornej časti krídla. Palec používajú na šplhanie a plazenie. Zaujímavé je, že netopiere používajú palce aj na čistenie uší.
Krídla netopierov majú veľkú manévrovaciu schopnosť (dokážu dobre meniť smer) - v skutočnosti väčšiu ako u vtákov - ale nemajú veľký vztlak. Z tohto dôvodu musia netopiere zvyčajne vyliezť na strom alebo vyskočiť do vzduchu, aby získali vztlak, a až potom začnú mávať krídlami.
Potraviny
Megabaty sa živia ovocím, nektárom alebo peľom. Opeľujú kvety a niekedy rozširujú ich semená. Mnohé tropické rastliny sú úplne závislé od netopierov.
Väčšina mikrobatov (7 z 10 druhov netopierov) je hmyzožravá, to znamená, že sa živí hmyzom. Niektoré mikrobaty sa živia malými stavovcami (malými cicavcami alebo rybami), krvou alebo dokonca inými netopiermi. Existuje len niekoľko druhov netopierov upírov, ktoré sa živia krvou dobytka.
Oddychová poloha
Väčšina netopierov odpočíva, spí a hibernuje v polohe dolu hlavou. Nohami sa zavesia na konáre alebo skaly. Na tento účel majú na šľachách nôh uzamykací mechanizmus, ktorý im bráni v skĺznutí. Výhodou je, že energia, ktorú vynaložia na visenie, sa výrazne zníži. Po zablokovaní šliach sa svaly na nohách a chodidlách môžu uvoľniť. Dokonca aj mŕtve netopiere zostávajú visieť.
Neobvyklé netopiere
- Ovocné netopiere (Pteropodidae) sú najväčšie z netopierov. Živia sa ovocím a dobre vidia. Existuje 166 druhov, všetky sa vyskytujú v Starom svete.
- Upírie netopiere žijú v Latinskej Amerike. Sú známe tým, že pijú len krv.
- Netopier veľký žije v Európe, západnej Ázii a severnej Afrike a loví vtáky.
- Netopier veľký z Južnej Ameriky sa vznáša nízko nad vodou a svojimi pazúrmi chytá malé ryby.
- Netopier čmeliak z Thajska je najmenší netopier na svete a zároveň jeden z najmenších cicavcov na svete. Dospelí jedinci dorastajú do dĺžky 29-33 mm a vážia 2 gramy.
- Najväčším známym netopierom je obrovský zlatokrídly lietajúci lišiak. Má rozpätie krídel 1,5 m a váži približne 1,2 kg.
- Pipíška vianočná je netopier, ktorého dátum vyhynutia nie je známy.
Netopiere a ľudia
V Spojenom kráľovstve sú všetky netopiere chránené zákonom a aj vyrušovanie netopierov alebo ich úkrytov môže byť potrestané vysokou pokutou.
Austin v Texase je letným domovom najväčšej mestskej kolónie netopierov v Severnej Amerike (pod mostom na Congress Avenue), odhadom 1 500 000 mexických voľne žijúcich netopierov, ktoré každú noc zjedia približne 10 až 30 ton hmyzu a každoročne prilákajú 100 000 turistov.
V malajzijskom Sarawaku sú netopiere chránenými druhmi, ale netopier veľký nahý a netopier nektárový sú potravou miestnych komunít.
Netopiere vo folklóre a beletrii
Na Západe sa netopiere spájajú s upírmi, ktorí sa vraj dokážu meniť na netopiere. Netopiere sú tiež symbolom duchov, smrti a chorôb. V niektorých európskych krajinách, napríklad v Poľsku, sa však o netopieroch hovorí, že prinášajú šťastie.
Netopiera používajú v beletrii zloduchovia ako Dracula aj hrdinovia ako Batman. Kenneth Oppel napísal sériu románov, počnúc Silverwing, v ktorých netopiere vystupujú ako dobré postavy.
Galéria
· 
Megabat.
· 
Kolónia mikrobatov.
· 
Mikrobat.
Otázky a odpovede
Otázka: Do akého radu cicavcov patria netopiere?
Odpoveď: Netopiere patria do radu Chiroptera.
Otázka: Sú netopiere aktívne cez deň alebo v noci?
Odpoveď: Netopiere sú nočné, čo znamená, že sú aktívne počas noci, súmraku alebo úsvitu a cez deň spia.
Otázka: Ako sa netopiere orientujú na tmavých miestach?
Odpoveď: Väčšina netopierov používa na orientáciu v tmavých miestach zvuk, a to echolokáciu. Vysielajú vysokofrekvenčné piskoty a počúvajú ozvenu, ktorá im pomáha nájsť potravu aj v úplnej tme.
Otázka: Akými živočíchmi sa živí väčšina netopierov?
Odpoveď: Väčšina netopierov sú hmyzožravce, čo znamená, že sa živia prevažne hmyzom. Niekoľko druhov saje krv a niekoľko veľkých druhov je mäsožravých, zatiaľ čo iné sa živia ovocím alebo nektárom.
Otázka: Kde môžete nájsť netopiere žijúce?
Odpoveď: Netopiere žijú všade okrem Arktídy, Antarktídy a niekoľkých oceánskych ostrovov. Zvyčajne hniezdia v jaskyniach, starých budovách alebo na stromoch.
Otázka: Koľko druhov netopierov existuje?
Odpoveď: Existuje viac ako 1 400 druhov netopierov, čo znamená, že 20 % všetkých žijúcich druhov cicavcov, teda každý piaty druh, sú netopiere.
Otázka: Sú netopiere v niektorých krajinách chránené živočíchy?
Odpoveď: Áno, v niektorých krajinách, napríklad v Spojenom kráľovstve, sú chránenými živočíchmi.
Prehľadať