Bitka pri Waterloo bola bitkou medzi francúzskou armádou a britskou a pruskou armádou.
Napoleon bol v roku 1804 korunovaný za francúzskeho cisára a následne začal úspešné napoleonské vojny. Francúzsko čoskoro získalo impérium, ktoré sa rozprestieralo od Španielska až po ruské hranice. V roku 1814 bol porazený v bitke pri Lipsku a na iných miestach a prijal vyhnanstvo na ostrove Elba. Vo februári 1815 opäť prevzal kontrolu nad francúzskou armádou. Zaútočil na svojich nepriateľov v Belgicku a bol porazený pri Waterloo. Bola to posledná bitka napoleonských vojen.
Dátum a miesto
Bitka sa odohrala 18. júna 1815 pri dedine Waterloo, asi 13 km južne od Bruselu, vtedy súčasťou Spojeného kráľovstva Nizozemska. Bojisko zahŕňalo kopcovitý hrebeň pri Mont-Saint-Jean, farmy ako La Haye Sainte a Hougoumont a cestu cez dedinu La Belle Alliance.
Hlavní velitelia a sily
Francúzsku armádu viedol Napoleon Bonaparte. Proti nemu stála koalícia vedená dvoma hlavnými veliteľmi: Arthur Wellesley, vévoda z Wellingtonu (veliteľ britských, nizozemských a hanoverských síl) a pruský maršal Gebhard Leberecht von Blücher, ktorý viedol pruské sily. Odhady počtu vojakov sa líšia, ale približné sily boli:
- Francúzska armáda: okolo 70–75 000 mužov
- Wellingtonova koaličná armáda: približne 65–70 000 mužov
- Pruská armáda (ktorá dorazila neskôr): asi 50 000 mužov
Priebeh bitky
Deň bitky začal po silných dažďoch z predchádzajúcej noci, čo spomalilo francúzsky útok—blato zdržalo pohyb ťažkej artérie a útoky. Napoleon plánoval rozdeliť a poraziť spojené armády predtým, než prídu ďalšie pruské posily. Kľúčové momenty bitky zahŕňali:
- Útoky na farmu Hougoumont, ktorá sa stala ťažkým bodom odporu a odťahovala síly na obidvoch stranách.
- Údery do stredu a na pravé krídlo Wellingtonovej línie vrátane ťažkých útokov pechoty a opakovaných šarvátoch.
- Masívne kavalérie útoky vedené maršalom Neyom v snahe zraziť britské línie, pri ktorých však Briti často vytvárali štvorce proti jazde a odolávali.
- Dôležitá obrana farmy La Haye Sainte, ktorá držala počas veľkej časti dňa, hoci napokon padla do rúk Francúzov krátko pred príchodom Pruskov.
- Príchod pruských síl pod vedením Blüchera v popoludňajších hodinách, čo obrátilo pomer síl a prinútilo Francúzov rozptýliť už tak oslabené jednotky.
Sily a straty
Bitka bola mimoriadne krvavá. Odhady strát sa líšia, ale približné počty sú:
- Francúzske straty: okolo 20 000–25 000 mŕtvych, ranených alebo zajatých
- Koaličné straty (Wellingtonove a pruské sily spolu): približne 20 000–25 000
Okrem strát na ľudských životoch bola bitka sprevádzaná veľkými materiálnymi škodami a mnohí zajatí boli odvedení zo scény po skončení bojov.
Dôsledky a význam
Porážka pri Waterloo ukončila Napoleonovo krátke návratné obdobie zvané Storočie dní (Hundred Days). Po bitke Napoleon rýchlo stratil podporu a 22. júna 1815 abdikoval. Neskôr bol zajatý a vyhnaný do exilu na ostrov Elba — pozor, toto je odkaz na pôvodné Elbu; po Waterloo bol Napoleon skutočne poslaný do exilu na ostrov Svätá Helena, kde zomrel v roku 1821.
Bitka pri Waterloo mala dlhodobé politické dôsledky: definitívne ukončila napoleonskú dominanciu v Európe, umožnila obnovu monarchií a otvorila cestu k obdobiu relatívnej stability nazývanému Kongresová Európa, kedy veľmoci kontrolovali rovnováhu síl na kontinente.
Historický obraz
Waterloo sa stalo symbolom rozhodujúcej porážky a konca jednej epochy. V historiografii je bitka často analyzovaná z hľadiska velenia, rozhodnutí veliteľov, logistiky, počasia a úlohy koordinácie medzi spojeneckými silami. Pre mnohých je Waterloo synonymom „konečného preklopenia osudu“ – porážky, ktorá definitívne zmenila politickú mapu Európy.
Poznámka: V textoch sa niekedy spomínajú rôzne podrobnosti a čísla; presné počty síl a obetí sa v závislosti od zdrojov líšia.