Čas je gramatická kategória, ktorá určuje, kedy sa dej alebo stav, vyjadrené slovesom, odohrávajú vo vzťahu k momentu reči alebo písania. V angličtine rozlišujeme tri základné časové rovin(y): prítomnosť, minulosť a budúcnosť; každá z nich sa ďalej rozvíja do štyroch aspektov (simple, continuous/progressive, perfect, perfect continuous). Tým vzniká celkovo 12 bežných tvarov, ktoré sa používajú na rôzne časové a aspektuálne významy.

  1. Prítomný čas: veci, ktoré sú pravdivé, keď sú vyslovené alebo napísané, zvyčajne zahŕňa návyky, všeobecné pravdy alebo prebiehajúce deje.
    • Príklad (simple present): He walks to school. — Chodí do školy (zvyčajne, pravidelne).
    • Príklad (present continuous): He is walking to school. — Teraz ide/chodí do školy (práve prebiehajúci dej).
  2. Minulý čas: veci, ktoré sa stali pred momentom, keď sa hovorí alebo píše.
    • Príklad (simple past): She walked to school. — Chodila/šla do školy (v minulosti).
    • Príklad (past continuous): She was walking to school when it started to rain. — Šla do školy, keď začalo pršať (priebehový dej v minulosti).
  3. Budúci čas: veci, ktoré sa ešte len stanú. V angličtine sa najčastejšie tvorí pomocou pomocného slovesa will alebo konštrukcie be going to.
    • Príklad (will): They will go to school tomorrow. — Zajtra pôjdu do školy.
    • Príklad (going to): They are going to go to school tomorrow. — Plánujú/majú v pláne ísť zajtra do školy.

Prehľad aspektov a tvorba základných tvarov

  • Simple (jednoduchý)
    • Present: base / -s (I work, he works)
    • Past: minulý tvar (regular -ed, alebo irregular — I worked, she went)
    • Future: will + základ (I will work)
  • Continuous / Progressive (priebehový)
    • Present continuous: am/is/are + -ing (I am working)
    • Past continuous: was/were + -ing (I was working)
    • Future continuous: will be + -ing (I will be working)
  • Perfect (dokonavý)
    • Present perfect: have/has + past participle (I have worked)
    • Past perfect: had + past participle (I had worked)
    • Future perfect: will have + past participle (I will have worked)
  • Perfect continuous (dokonavý priebehový)
    • Present perfect continuous: have/has been + -ing (I have been working)
    • Past perfect continuous: had been + -ing (I had been working)
    • Future perfect continuous: will have been + -ing (I will have been working)

Pomocné slovesá, negácie a otázky

Čas často vyjadrujeme aj pridaním pomocných slovies:

  • be: am, is, are (present); was, were (past); will be (future).
  • have: have, has (present perfect); had (past perfect).
  • do: do/does/did sa používa pri tvorbe otázok a záporov v jednoduchých časoch (Do you work? He does not (doesn't) work. Did you go?).

Vybrané časové výrazy a ich často kombinované časy

  • "now", "at the moment" → často present continuous
  • "usually", "every day" → často simple present
  • "yesterday", "last year" → simple past
  • "already", "yet", "just", "since", "for" → často present perfect
  • "by tomorrow", "by next week" → future perfect

Praktické rady pri výbere času

  • Rozlíšte čas (kedy) a aspekt (či je dej dokončený alebo prebieha). Obidve informácie rozhodujú o výbere tvaru.
  • Niektoré slovesá (stative verbs: know, like, belong, love) sa zvyčajne nepoužívajú v priebehových tvaroch (nemali by ste povedať *I am knowing*).
  • Pri nepretržitých alebo dlhodobých dejov používať perfect continuous (I have been studying for three hours).
  • Pravidelné slovesá tvoria past a past participle pridaním -ed; pri nepravidelných treba naučiť tvary osobitne (go → went → gone).

Čas sa teda niekedy vyjadruje zmenou tvaru slovesa (work → worked) a niekedy pridaním pomocného slovesa (be, have, do, will). Napríklad z be sa môže stať am, is a are v prítomnom čase a was a were v minulom čase. V angličtine sa budúci čas často vyjadruje pridaním will pred sloveso (napr. will be) alebo konštrukciou be going to pre plány a predpovede.

Poznámka: Tieto časy sa môžu ďalej deliť (pozri nižšie) — napríklad modalitné tvary, pasívne konštrukcie alebo kontrast medzi jednoduchými a priebehovými formami. Pri učení je užitočné skúšať tvary v kontexte (v celých vetách) a venovať pozornosť časovým výrazom.