Beaufortova stupnica je stupnica na meranie rýchlosti vetra. Založená je viac na pozorovaní vonkajších prejavov vetra než na priamom mechanickom meraní, čo ju robí veľmi praktickou pre námorníkov a pozorovateľov počasia. Stupnicu vyvinul v roku 1805 Francis Beaufort, dôstojník kráľovského námorníctva, a prvýkrát ju oficiálne použil na lodi HMS Beagle. Dnes je to jeden z najpoužívanejších systémov na opis a klasifikáciu vetra.
Základné vlastnosti stupnice
Beaufortova stupnica obsahuje štandardne 13 stupňov: od 0 (bezvetrie) po 12 (hurikán). Každému stupňu zodpovedá rozsah rýchlostí vetra (uvádzaných v m/s, km/h a uzloch), typické prejavy vetra na mori i na pevnine a približné výšky vĺn na otvorenom oceáne. Uvedené hodnoty vĺn sa vzťahujú na otvorené more, nie na pobrežné oblasti, kde môžu byť vplyvom plytčín a pobrežného tvaru výrazne odlišné.
Stupne a ich popis (0–12)
- 0 – Bezvetrie: 0,0–0,2 m/s (0–1 km/h; 0 kt). Na mori zrkadlová hladina, bez vĺn.
- 1 – Slabý vánok: 0,3–1,5 m/s (1–5 km/h; ~1–3 kt). Len veľmi mierne pohyby listov, hladina takmer hladká; vlny 0–0,1 m.
- 2 – Lehký vánok: 1,6–3,3 m/s (6–12 km/h; ~4–6 kt). Listy sa hýbu, malá vlnkovitosť; vlny 0,1–0,5 m.
- 3 – Slabý vetrík: 3,4–5,4 m/s (13–19 km/h; ~7–10 kt). Na pevnine sa pohybujú tenšie vetvy; na mori krátke vlny s malými hrebeňmi; vlny 0,5–1,25 m.
- 4 – Mierny vánok: 5,5–7,9 m/s (20–28 km/h; ~11–15 kt). Pôda a menšie predmety sa presúvajú; na mori viditeľné väčšie vlny; vlny 1,25–2,5 m.
- 5 – Svieži vánok: 8,0–10,7 m/s (29–38 km/h; ~16–20 kt). Menšie stromy sa krútia, obtiažnejšie chôdze; na mori dlhšie vlny, tvorba bielych čapiek; vlny 2,5–4 m.
- 6 – Silný vietor: 10,8–13,8 m/s (39–49 km/h; ~21–27 kt). Silnejší pohyb stromov a ťažšie predmety sa môžu hýbať; na mori vysoké vlny s čapicami; vlny 4–6 m.
- 7 – Silná bura (near gale): 13,9–17,1 m/s (50–61 km/h; ~28–33 kt). Ťažké vetvy sa lámu, chodenie proti vetru ťažké; na mori veľmi vysoké vlny, sprej; vlny 6–9 m.
- 8 – Vichrica (gale): 17,2–20,7 m/s (62–74 km/h; ~34–40 kt). Môže spôsobovať škody na konštrukciách, ťažké chodníky sú veľmi sťažené; na mori veľmi vysoké vlny, dlhšie hrebene; vlny 9–14 m.
- 9 – Silná vichrica: 20,8–24,4 m/s (75–88 km/h; ~41–47 kt). Výrazné škody na stromoch a stavbách; na mori obrovské vlny; vlny 14–20 m.
- 10 – Búrka: 24,5–28,4 m/s (89–102 km/h; ~48–55 kt). Výrazné škody na budovách a stromoch; na mori mimoriadne silné vlny; vlny 20–28 m.
- 11 – Silná búrka: 28,5–32,6 m/s (103–117 km/h; ~56–63 kt). Veľké škody, extrémne nebezpečné; na mori veľmi nebezpečné podmienky; vlny 28–40 m.
- 12 – Hurikánové vetry: ≥32,7 m/s (≥118 km/h; ≥64 kt). Katastrofálne škody; na mori extrémne podmienky s obrovskými vlnami; vlny >40 m.
Historické rozšírenia a regionálne odchýlky
Medzi rokmi 1946 a 1970 sa v niektorých koncepciách uvádzali aj úrovne 13 až 17, všetky označené ako Hurricane. Keďže tieto rozšírenia sa používali len v špecifických situáciách, medzinárodne sa už bežne nepoužívajú. Výnimkou sú niektoré krajiny, napríklad Čína a Taiwan, kde sú tieto vyššie kategórie stále v praxi používané pre označenie mimoriadne silných hurikánov (tajfúnov), ktoré sa v tejto oblasti často vyskytujú (tajfúny).
Použitie v praxi
Beaufortova stupnica je užitočná najmä pri pozorovaniach bez anemometra — na lodiach, pri meteorologických staniciach alebo v teréne. Pre presné meranie rýchlosti vetra sa bežne používajú anemometre; výsledné hodnoty sa potom dajú prepočítať na Beaufortove číslo podľa štandardných konverzných tabuliek. Vo veľa navigačných a meteorologických správach sa uvádza Beaufortovo číslo spolu s presnou hodnotou rýchlosti vetra (m/s alebo km/h) pre lepšiu informáciu širokej verejnosti.
Úroveň pozorovania mora
Treba opäť zdôrazniť, že uvedené výšky vĺn sa týkajú vĺn na otvorenom oceáne pri plne rozvinutom stave mora. V blízkosti pobrežia môžu byť vlny iné v dôsledku odrazov, prúdenia a plytčín, preto sa pri pobrežných podmienkach odporúča brať hodnoty s rezervou.
Alternatívne stupnice
Douglasova morská stupnica a Douglasova veterná stupnica sú podobné koncepty, ktoré však striktne oddelia hodnotenie stavu mora a rýchlosti vetra, čo môže byť užitočné pri detailnejších oceánografických analýzach alebo pre špecializované námorné použitia.
Praktické tipy
- Pre rýchle zhodnotenie vetra pozorujte dym, stromy, plachty alebo vlny—to často postačuje na odhad Beaufortovho čísla.
- Pri plánovaní námorných alebo exteriérových aktivít berte do úvahy, že aj stredne silný vietor (BF 5–6) môže sťažovať plavbu či prácu vo výškach.
- V prípade varovaní o silnom vetre alebo hurikáne sledujte aj regionálne meteorologické služby, ktoré používajú kombináciu Beaufortovej stupnice a moderných meraní na vydávanie upozornení.
Beaufortova stupnica zostáva jednoduchým, praktickým a historicky overeným nástrojom na popis sily vetra a jej dôsledkov na more aj na pevnine.
























