Vicente Martín y Soler (2. mája 1754 - 30. januára 1806) bol španielsky hudobný skladateľ. Napísal mnoho opier a baletov, najmä v žánri opera buffa (vtipná komická opera) a pre scény dvorných divadiel.
Narodil sa v španielskom meste Valencia. Hudbu študoval v talianskej Bologni, kde bol jeho učiteľom významný pedagóg Giovanni Battista Martini. Jeho prvou operou bola Il tutore burlato, ktorá bola uvedená v Madride v roku 1775. Po úspechu na Iberskom polostrove odišiel študovať a pracovať do Talianska.
V rokoch 1777 až 1785 pôsobil ako skladateľ pri slávnom Teatro di San Carlo v Neapole, kde si vypestoval pevné základy neapolského operného štýlu — melodickosť, pestre aranžmán árií a zmysel pre komické súhry.
Po pôsobení v Neapole sa presťahoval do Viedne, kde jeho opery dosiahli veľký úspech u miestnej verejnosti aj u šľachty. Najznámejšou z viedenských prác je Una cosa rara (1786), ktorá sa stala celoeurópskym hitom svojej doby. Jeho slávna melodická invencia bola natoľko populárna, že ju spomínajú súčasníci a dokonca ju krátko citoval aj Wolfgang Amadeus Mozart vo svojej opere Don Giovanni.
V roku 1788 ho ruská cárovná Katarína Veľká pozvala do svojho dvora, aby pre ňu a carské divadlo komponoval nové opery a tanečné diela. V Petrohrade (dnešnom Petrohrade) pôsobil ako dvorný skladateľ a uvádzal tam svoje opery a balety v cisárskom divadle. V Rusku rozšíril svoj repertoár o diela prispôsobené vkusu ruského dvora a súčasných divadelných požiadaviek.
Martín y Soler zomrel v Petrohrade 30. januára 1806. Po jeho smrti upadla väčšina jeho diel do relatívnej zabudnutosti, no v modernej dobe sa znova objavuje záujem o jeho tvorbu — nahrávky a inscenácie niektorých opier pripomínajú jeho význam v rámci klasicizmu a operného života konca 18. storočia.
Hudobný štýl Vicenteho Martína y Solera je charakterizovaný výraznou melodikou, jemným zmyslom pre dramatickú situáciu a majstrovstvom v písaní ansámblových častí. Napriek tomu, že dnes už nie je tak známy ako niektorí jeho súčasníci, jeho diela zohrali dôležitú úlohu v rozvoji opery v Európe koncom 18. storočia a ovplyvnili scénu vo Viedni aj v Petrohrade.
