Prehľad
Westlothiana lizziae je fosília skorého tetrapoda, ktorá sa často spomína ako dôležitá prechodná forma medzi vodnými obojživelníkmi a úplne suchozemskými stavovcami. Jej kostra zachytáva kombináciu prastarých i novších znakov, ktoré pomáhajú vedcom pochopiť, ako sa vyvíjali prvé znaky prispôsobenia na život na súši. Pre všeobecný kontext pozrite prehľad tetrapodov a prechodných fosílií.
Vzhľad a anatomické znaky
Telo Westlothiana bolo štíhle a povrchovo pripomínalo dnešné jašterice; to však neznamená priamy príbuzenský vzťah s modernými plazmi. Medzi charakteristické znaky patria:
- dlhé telo a pomerne krátke končatiny;
- kostra lebky kombinujúca rysy blízke obojživelníkom a ranej skupine amniotov;
- prvky stavca a párových končatín, ktoré naznačujú schopnosť pohybu po súši, hoci pravdepodobne aj s viazaním na vlhké prostredie.
Objav a pomenovanie
Typový exemplár bol objavený v lome East Kirkton pri meste Bathgate v Škótsku. Nález, pomenovaný podľa grófstva West Lothian, sa stal predmetom opisov a debat v paleontológii. Miesto nálezu je známe ako East Kirkton a leží v oblasti Škótsko, kde sú uloženiny z období neskorého karbónu/raného karbonu dobre preskúmané. Informácie o typovom exemplári sú dostupné v múzejných a odborných záznamoch (typový exemplár).
Geologický kontext a vek
Fosília pochádza z vrstiev, ktoré patria do obdobia karbónu, teda približne pred stovkami miliónov rokov. Presné datovanie môže byť predmetom diskusií, ale všeobecne sa Westlothiana radí medzi najstarších známych tetrapodov, ktoré vykazujú znaky smerujúce k vzniku amniotov. Pre orientáciu o období karbónu pozrite karbón.
Význam a interpretácie
Westlothiana je často používaná ako príklad prechodovej fosílie, pretože demonštruje, ako sa niektoré znaky súvisiace so životom na súši mohli vyvinúť postupne. Niektorí autori ju interpretovali bližšie k skupine vedúcej k amniotom (plazy, vtáky a cicavce), iní ju považujú za vetvu blízku, ale nie priameho predka. Pre porovnanie s obojživelníkmi a ranými amniotmi sú užitočné odborné rešerše (obojživelníky, morfológia podobná jašterom).
Dôležité poznámky
Westlothiana nie je jediným exemplárom v diskusii o vzniku suchozemských stavovcov, ale jej dobre zachovaná kostra a kombinácia znakov z nej robia kľúčový dôkaz pri rekonštrukcii raných evolučných stupňov. Pre ďalšie zdroje a súvislosti navštívte odborné databázy a spracovania (tetrapody, prechodné fosílie, lokality v Škótsku).