Divoké hrozno (Vitis) — popis, druhy, výskyt a význam

Divoké hrozno (Vitis): popis, druhy, výskyt a význam — drevnaté liany, plody pre faunu, rozšírenie, použitie a jednoduchá identifikácia v prírode.

Divoké hrozno je prírodné, nekultivované hrozno, ktoré rastie vo voľnej prírode alebo ako polodivo rastúce formy kultúrnych druhov. Existuje mnoho druhov rodu Vitis, ktoré sa navzájom často podobajú a množstvo ich foriem robí určovanie druhu náročným. Medzi bežné druhy v prírode a v záhradách patria Vitis labrusca (hrozno líščie), Vitis aestivalis (hrozno letné), Vitis riparia (hrozno riečne) či divoká forma Vitis vinifera (pôvodné európske hrozno).

Popis rastliny

Divoké hrozno je drevnatá liana s dlhými, krútiacimi sa výhonkami, ktoré sa môžu vyšplhať do značnej výšky voči dostupným oporám. Majú veľké listy, zvyčajne so 3 až 5 lalokmi a s výraznými zubami na okrajoch. Listy sú často chlpnaté najmä na spodnej strane a ich tvar sa môže meniť podľa druhu a podmienok rastu. Hrozny majú úponky (tendrily), ktoré sa nachádzajú oproti listom a slúžia na zachytenie a obkrúženie podpory; na rozdiel od rastlín s prísavnými koreňmi sú to špecializované výhonky, nie „nadzemné korene“. Kôra starších výhonkov je typicky hnedošedá a často sa olupuje či drobí.

Kvety divého hrozna sú drobné, zelenkavé až žltozelené, usporiadané v strapcoch alebo latách a kvitnú zvyčajne od mája do júla. Plodom sú bobule, ktoré rastú v strapcoch obsahujúcich často 5–20 plodov; niektoré strapce môžu byť riedke, iné husté. Farba zrelých plodov sa líši podľa druhu — tmavomodrá, čierna, fialová, červená až žltá. Plody dozrievajú najčastejšie od augusta do októbra a každá bobuľa obsahuje zvyčajne 2–4 semien (uvádza sa aj 2–6 podľa druhu).

Výskyt a biotopy

Divoké hrozno sa vyskytuje najmä pri vodných tokoch, na brehoch potokov, okrajoch rybníkov, pri cestách, v krovinách a v otvorených či svetlých lesoch. V lesoch je vinič často mohutný a prerastá stromy a krovinaté porasty, čím vytvára spleť výhonkov a oporu pre vtáky a ďalšie živočíchy. Geograficky sú druhy rodu Vitis rozšírené v miernom pásme severnej pologule — v Európe, Ázii a Severnej Amerike.

Ekologický význam

Bobule divého hrozna sú dôležitou potravou pre mnohé druhy vtákov a cicavcov. Plody poskytujú energiu nielen vtáctvu, ale aj drobným cicavcom, ktoré tak prispievajú k rozširovaniu semien. Po požití plodov zvieratami sa semená vyprázdňovaním (vyprázdňovaním) prenášajú na nové miesta, čo podporuje šírenie viniča. Mnohé vtáky hniezdia v hustej spleti výhonkov a používajú kôra z viniča na stavbu hniezd, takže vinič zohráva dôležitú úlohu v poskytovaní úkrytov a materiálu pre hniezdenie.

Význam pre človeka

Divoké druhy hrozna majú viaceré využitia:

• potravinové — plody sa dajú konzumovať čerstvé, sušiť, pripraviť z nich džemy, želé, šťavy alebo vína (u niektorých druhov a hybridov); chuť divokých plodov je často kyslejšia a obsahuje viac semien než u kultúrnych odrôd;
• poľnohospodárske a šľachtiteľské — divoké druhy sú dôležitým genetickým zdrojom pre šľachtenie odolnosti voči chorobám, mrazu alebo pre rootstocky odolné voči voškám a fytoparazitom (napr. voči phylloxére);
• ozdobné a krajinárske — viniče sa používajú na obruby, zelené steny a na zakrývanie pergol, pričom poskytujú aj tieň a pestrú jesennú farbu listov;
• tradičné využitie — listy hrozna sú v niektorých kuchyniach používané na plnenie (napr. dolmades).

Rozmnožovanie a šírenie

Divoké hrozno sa rozmnožuje semenným spôsobom (semená vyžadujú často stratifikáciu a prežitie zimy) aj vegetatívne — povrchové vrstvenie, ľahké odnožovanie alebo zakorenenie polámaných výhonkov. Semená prežívajú prechod tráviacim traktom zvierat, čo zvyšuje ich šírenie na dlhšie vzdialenosti.

Choroby, škodcovia a manažment

Aj divoké druhy sú náchylné na plesňové choroby (pleseň sivá, múčnatka, padanie listov), plesne viniča (downy a powdery mildew), vírusy či škodcov ako fytoptérmi (phylloxera) alebo škodlivý hmyz. Pri pestovaní v okolí záhrad môžu byť plody lákadlom pre vtáctvo — v malých sadoch sa to rieši siete proti vtáctvu alebo skorou sklizňou. V niektorých oblastiach môže divoké hrozno pôsobiť invazívne, prerastať stromy a krovinaté porasty, a preto je potrebné ho udržiavať strihaním a odstraňovaním nadbytočných výhonkov.

Určovanie druhov a poznámky

Rozlíšenie medzi druhmi Vitis sa robí podľa tvaru a veľkosti listov, tvaru a rozštiepenia úponkov, termínu kvitnutia a zrenia plodov či podľa morfológie plodov a semien. Pre presné určenie môže byť potrebné porovnanie s odbornou literatúrou alebo konzultácia s botanickým odborníkom. Divoké hrozno predstavuje cenný komponent biotopov i genofondu vinnej révy, a zároveň poskytuje potravu a úkryt mnohým živočíchom.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to divoké hrozno?

Otázka: Môžete vymenovať niekoľko bežných druhov divého hrozna?

Otázka: Aký je vzhľad divého hrozna?

Otázka: Kde môžete nájsť divé hrozno?

Otázka: Kedy kvitnú kvety divého hrozna?

Otázka: Aký význam majú plody divého hrozna?

Otázka: Ako sa divé hrozno šíri na nové miesta?

Hľadajte podľa písmena