Georg Friedrich Bernhard Riemann

Život

Detstvo

Bernhard Riemann bol druhým dieťaťom v rodine so šiestimi deťmi. Jeho otec bol luteránsky pastor. Rodina bola veľmi chudobná a nemala veľa jedla. Niekoľko detí zomrelo a Bernhard mal vždy slabé zdravie. Jeho rodičia boli milujúci, ale on bol veľmi plachý chlapec. Neskôr v živote sa musel veľmi snažiť, aby sa odvážil hovoriť na verejnosti. Jeho otec bol jedným z jeho prvých učiteľov. Mladý chlapec sa veľmi rád o všetkom učil. Keď mal desať rokov, mal špecializovaného učiteľa matematiky, ale často mu išla matematika lepšie ako jeho učiteľovi. Keď mal 14 rokov, odišiel do Hannoveru, kde žil so svojou babičkou, aby mohol chodiť do gymnázia. Jeho otec chcel, aby sa stal kňazom, ale Bernhard bol príliš plachý na to, aby kázal ľuďom. Nakoniec ho nechal študovať matematiku.

Známa je historka z Riemannových školských čias. Riaditeľ školy ho ospravedlnil z hodín matematiky, pretože hodiny boli pre neho príliš ľahké. Bernhard požiadal riaditeľa, či by si nemohol požičať ťažkú matematickú knihu na čítanie, a tak mu riaditeľ požičal knihu Théorie des Nombres (Teória čísel) od Legendra. Bola to obrovská kniha s matematikou, ktorá bola taká náročná, že by ju celú pochopilo len niekoľko ľudí na svete. Riaditeľ bol sklamaný, keď chlapec priniesol knihu späť až po šiestich dňoch. Spýtal sa ho, ako ďaleko sa dostal. Chlapec povedal, že prečítal celú knihu. Bola to pravda a on ju celú pochopil a zapamätal si ju. Neskôr v živote, keď mal Riemann 33 rokov, vytvoril slávnu Riemannovu hypotézu. Išlo o článok, ktorý mal len 8 strán, ale svoju myšlienku rozvinul na základe toho, čo napísal Legendre. Matematici sa odvtedy snažia dokázať to, čo Riemann napísal.

Univerzitný život

Riemann študoval na univerzitách v Göttingene a Berlíne. Počas svojich študentských čias rozvíjal myšlienky, ktoré sa stali veľmi dôležitými pre modernú matematickú fyziku. V roku 1851 získal doktorát za dizertačnú prácu s názvom Základy všeobecnej teórie funkcií komplexnej premennej. Tá sa mala stať veľmi užitočnou v topológii, ktorá sa zaoberá polohou a miestom. Keď sa stal prednášateľom v Göttingene, musel ponúknuť tri prednášky, z ktorých si profesori vyberali jednu. Jedným z profesorov bol Carl Friedrich Gauss, ktorý bol jedným z najväčších matematikov, akí kedy žili. Gauss ho požiadal, aby prednášal na tému O hypotézach, ktoré tvoria základy geometrie. Gauss sám pracoval na tejto téme. Riemann bol strašne nervózny z toho, že bude prednášať o tejto téme pred slávnym Gaussom. Keď prednášku predniesol, stala sa jednou z najznámejších udalostí v dejinách matematiky. Gauss často nechválil mladších matematikov, ale bol veľmi nadšený. Riemannove myšlienky umožnili Einsteinovi rozvinúť jeho teóriu relativity o viac ako pol storočia neskôr.

Spočiatku Riemann nemal žiadny plat. Bol závislý od poplatkov od študentov. Po štyroch rokoch dostal malý plat. V roku 1857 sa stal mimoriadnym profesorom a v roku 1859 riadnym profesorom po Dirichletovi, ktorý štyri roky predtým vystriedal Gaussa. Riemann trpel zlým zdravím. Preťaženie často viedlo k depresiám. V jeho rodine bolo veľa úmrtí, ale pracoval veľmi usilovne a urobil niekoľko objavov, ktoré sú dnes pomenované po ňom. Stal sa veľmi slávnym. Pri návšteve Berlína ho Borchardt, Kummer, Kronecker a Weierstraß - všetci veľmi slávni matematici - zasypali chválou. Odišiel do Paríža, kde sa stretol s Hermitom, ktorý ho veľmi obdivoval. Kráľovská spoločnosť v Londýne a Francúzska akadémia vied mu vzdali poctu.

Oženil sa a na krátky čas bol šťastný. Potom ochorel. Trpel zápalom pohrudnice a niekoľkokrát navštívil Taliansko, aby si zabezpečil zdravie. Zomrel v Selasce pri Lago Maggiore vo veku 39 rokov.

Súvisiace stránky

• Riemannova suma
• Riemannova hypotéza
• Riemannova zeta funkcia